Zasaďme si do života vďačnosť

Náš každodenný život plný naliehavých povinností, radostí, ale i rôznych mrzutostí, odvádza našu pozornosť od všetkých neoceniteľných darov, ktoré nám Boh rozdáva. ZADARMO. Aké by to bolo vnímať už len prosté dýchanie ako dar a nebrať ho s úplnou samozrejmosťou?

Mnohým z nás rastie na záhrade strom jablko. Strom je to krásny, majestátny. Každý rok sa kocháme ako je z jeho koruny počuť včielky poletujúce z jedného kvetu na druhý. Za niekoľko mesiacov môžeme odtrhnúť zrelé, šťavnaté jablko. Každý rok, alebo obrok, je teda úroda z tohto stromu. Nikoho z nás ani nenapadne, že by to mohlo byť inak. Ale jednu jar, jablko nerozkvitne, jeho kvety opadajú. Dôjde nám, že žiadna úroda nebude. Drevo stromu začne vysychať a my už len vďačne spomíname, aké výborné plody to boli. „Ako je to možné, že uschýna?“ pýtame sa neveriacky samých seba, i susedov okolo. „Aký bol dôvod?“, neustále dumáme. Keď zoschnutý strom vykopeme, dostaneme odpoveď: hraboši ohlodali korene a odsúdili strom k jeho smrti.

Je zvláštne, že duševné i materiálne hodnoty dostanú naše ocenenie až vtedy, keď ich stratíme. Zhon, chamtivosť, nenásytnosť, egoizmus, kritizovanie, či závisť – toto všetko sú naši vnútorní „hraboši“, ktorí podkopávajú korene nášho vnútorného šťastia a naplnenia. A pretože na tomto svete súvisí všetko so všetkým, vďačnosť ako prejav úcty, porozumenia a prijatia odlišného, ide ruka v ruke s vnútorným šťastím a naplnením.

V živote to chodí tak. Keď zasejeme, máme úrodu. Keď nezasejeme, nemáme čo brať. Vďačnosť je najkrásnejšia a najvzácnejšia rastlina, ktorá môže vykvitnúť v záhrade nášho života. Naša duša a všetky naše orgány majú radosť a veľký úžitok z jej liečivej moci. A práve naše negatívne vlastnosti predstavujú akúsi burinu v tejto záhrade.

Naše neuspokojiteľné duše
Najväčšou pohromou, ktorá bola rozpútaná v našej spoločnosti, je chtivosť. S prebudením chtivosti u ľudí sa vytráca spokojnosť a vnútorná rovnováha. Avšak rovnaký účinok môžeme pozorovať už i pri výchove našich detí. Keď začneme dieťaťu, ktoré nie je rozmaznané a ku spokojnosti mu stačí málo, napr. hrať sa so šiškami či drievkami, zahrňovať najrôznejšími rafinovanými hračkami, prebudíme v ňom chtivosť, ktorá sa neuspokojí, ale naopak bude požadovať stále viac a viac. 
Časom bude vyžadovať ešte omnoho viac, pretože žiadostivosť obyčajne rastie tak, že nakoniec ani hojnosť nie je dostačujúca. Otočila sa totižto chrbtom k vďačnosti a kladie neustále nové požiadavky. Podobný vývoj sa nevyskytuje iba u našich malých ratolestí. Vinie sa celými národmi, naplňuje našu nespokojnosť, a tak sú dnes naše potreby veľmi ťažko uspokojiteľné.

Hlavne keď sme unavení, máme sklon kritizovať prítomnosť, minulosť i budúcnosť a nevidieť na nich nič dobré. Našej dobrej nálade to nepomôže a bráni nám to v potrebnom oddychu a v osviežujúcom spánku. Skúsme si radšej pripomenúť to, čo pekné nás postretlo v daný deň, čo dobré prežívame každý jeden deň. Pretože tieto pozitívne myšlienky dokážu zaplniť naše srdcia natoľko, až sa zotavíme. Myslime na to, že každý z nás má dosť dôvodov k tomu, aby bol podráždený, ustaraný a cítil sa nešťastne. Dáme však na jednu misku váh svojho života všetko záporné, musíme pre udržanie rovnováhy vložiť zákonite do druhej misky všetko kladné. Všetko, čo má pre nás hodnotu, čo sa nám v živote podarilo urobiť a s čím sme spokojní, v čom máme úspech a mnoho darov, ktoré nám príroda každodenne ponúka – to všetko by sme si mali pripomenúť, keď sa cítime sklesnutý a ustarostený. Tieto pocity a myšlienky v nás vyvolajú pocit vďačnosti, a bremeno, na ktoré sa sťažujeme, nám bude pripadať ľahšie a ľahšie, až naň úplne zabudneme.

Vďačnosť ako liek
Vďačnosť môžeme právom označiť ako liek. S úprimnou vďakou prichádzajú do nášho života i pozitívne emócie. Keď sa naučíme prejavovať vďaku každý deň časom si môžeme všimnúť, že sme šťastnejší, radostnejší, pohodovejší a vidíme oveľa viac pozitív na svojom živote.
Pokiaľ sme chorí, ba i ťažko chorí, aj tak môžeme nájsť nejaký pozitívny uhol pohľadu na život. Našej duši sa uľaví a zmenší sa i naše utrpenie. Prečo by zdravotné problémy mali úplne ovládať sféru našich citov?I chorý človek sa predsa môže považovať za šťastného, keď veľa jeho orgánov ešte stále pracuje bez poruchy. Môže si zvoliť spôsob myslenia taký, ktorý by vhodným spôsobom mohol prispieť k jeho rýchlejšiemu uzdraveniu. Choroba, ktorá je dobre a správne liečená, môže z tela odstrániť veľa škodlivých látok a prispieť tak k zlepšeniu celkového zdravotného stavu. Keď sa však k nej staviame záporne, keď sa napr. snažíme tlmiť bolesť a nepodporujeme správnym spôsobom očistu a liečenie tela, nemôžeme sa diviť, že sa očakávaný výsledok nedostavuje. Vďačná vyrovnanosť srdca je v chorobe najlepším východiskom k uzdraveniu. Keď si niekedy myslíme, že máme naozaj dôvody k tomu, aby sme podľahli smútku, skúsme sa pozrieť na to, že máme strechu nad hlavou, ktorá nás chráni pred dažďom a chladom a žijeme v štáte, ktorý je takmer úplne v poriadku. Úcta a vďačnosť za všetky samozrejmé veci skrášľujú náš každodenný život, povzbudzujú našu radosť zo života a potláčajú depresívne myšlienky. 

Nikto nemá na ružiach ustlané
Buďme teda vo svojom vnútri vďační za všetko, čo potrebujeme a čo si samy nedokážeme zaobstarať. I keď v živote zrovna prekonávame problémy. Každý ich má. Nikto z nás nie je výnimka. Všetci máme „tie svoje veci“, ktoré nás trápia a riešime. A inak tomu ani nebude. No i napriek tomu, môžeme vo vnútri seba cítiť neoblomnú vďačnosť za to, čo nám pripadá samozrejmé. Prebúdzajúca vďačnosť nás postupne naplní hrejivým teplom, ktoré je v našej dobe chladnej vypočítavosti životadárnym darom, ktorý si sami neustále môžeme opatrovať.
Vďačnosť nás nenaplňuje iba teplom, ale naplňuje nás uspokojením, ktoré prebúdza radosť, čím zároveň povzbudzuje endokrinné žľazy, podporuje krvný obeh a týmto všetkým priaznivo ovplyvňuje metabolizmus.

Vďačnosť, prebúdzajúca radosť, je veľmi dôležitá pre zdravie, pretože dokáže povzbudzovať všetky dôležité funkcie nášho organizmu. Nikto nám nemôže úplne zobrať Božie dary, ako sú svetlo, vzduch či slnko – a preto máme stále dostatok dôvodov sa každodenne radovať.

Časopis BALANS 4/23