Ľudské telo je hádam najkomplexnejší systém v rastlinnej a živočíšnej ríši. Sme tak dokonale prepracovaní, že i veda na mnohé otázky v súvislosti s našim fungovaním stále nepozná odpovede.
Už na základnej škole sme sa učili, aké sústavy tvoria ľudské telo. Dokopy je ich 10 a ja by som sa s Vami rada podelila o správne fungovanie jednej z nich. Jedná sa o sústavu tráviacu, do ktorej všetko čo cez ústa prijímame do svojho tela, považujeme za „palivo“ aby naše telo fungovalo. Za jedno také „palivo“ sa považujú i probiotiká, ktoré sú azda jedny z najdôležitejších hnacích síl pre náš organizmus. No ako iste poznáme tento princíp zo života, nie je nafta ako nafta, nie je benzín ako benzín.
Na to, aby sme boli dobre naladení, aby sme nepodliehali depresívnym a melancholickým náladám a udržali si pevné fyzické i psychické zdravie, potrebujeme mať v poriadku prostredie jedného z najviac diskutovaných orgánov súčasnosti – čreva. Už teraz sa vie, že 80% imunitného systému pochádza z črevného prostredia. Závisí to od toho, aké „kvalitné“, resp. „nekvalitné“ to tam je.
Všetky mikróby v ľudskom čreve tvoria tzv. „črevný mikrobióm“. Tieto mikróby sa veľmi významne podieľajú na imunitných procesoch ľudského tela, regulujú hormonálny systém, zaručujú správne vstrebávanie všetkých dôležitých výživných látok a ovplyvňujú našu náladu a správanie.
Telo potrebuje mať rovnováhu vo všetkom.
Ako aj všade inde v ľudskom tele, i tu rozlišujeme baktérie dobré a baktérie zlé. A na to, aby naše trávenie, a teda i imunitný systém správne fungovali, si potrebujeme vytvoriť a udržať rovnováhu priateľských (dobrých) a nepriateľských (zlých) mikroorganizmov. Treba mi ešte podotknúť, že označenie „nepriateľské“ alebo „zlé“ nie je správne, keďže mnohé z nich sú pri určitom udržanom množstve potrebné pri výrobe viacerých vitamínov a enzýmov. No pre ľahšie porozumenie problematiky ich v tomto článku označíme za „nepriateľské“ alebo „zlé“.
Často sa stáva, že rovnováha mikroorganizmov v našich črevách je narušená a nepriateľské baktérie sú zrazu v presile. Ako sme si už povedali, tak ako potrebujeme i tie „zlé“ baktérie, tak potrebujeme i tie „dobré“. Avšak s nadužívaním antibiotík, stresujúcim životným štýlom, častejším podávaním očkovacích látok a stravou obsahujúcou množstvo herbicídov, fungicídov a pesticídov, sa priateľské baktérie v našom čreve strácajú a nahrádzajú ich tie nepriateľské.
Ako podporiť tie „zdraviu prospešné baktérie“ v našich črevách?
Jednou z možností je to, že začleníme do nášho jedálnička stravu bohatú na potraviny obsahujúce probiotické kultúry, alebo začneme užívať kvalitné probiotiká. Tie nám vo veľkom prinesú armádu priateľských baktérií tak, aby nás mohla chrániť pred vonkajším svetom i pred rôznymi seba deštrukčnými pochodmi nás samých.
Čo sú to vlastne tie probiotiká?
Probiotiká sú v podstate baktérie, ktoré nájdeme buď vo forme výživových doplnkov alebo kvasených jedál. Cieľom ich užívania, popr. jedenia, je nahradiť alebo doplniť poškodenú črevnú flóru. Na rozdiel od antibiotík, ktoré v preklade znamenajú „proti životu“, probiotiká podporujú ten správny zdravý život v našich črevách. Nie nadarmo je ich význam „pre život“.
Už v dobe kresťanstva začali ľudia aktívne fermentovať zeleninu, ovocie, mlieko, mäso i cereálie. Fermentovanie, teda kvasenie, zlepšuje chuť jedál, uľahčuje ich trávenie a zároveň ich i konzervuje. Dodnes sa v mnohých kútoch sveta konzumujú fermentované potraviny, ako napr. kyslá kapusta, stolové olivy, salámy a fermentované mäso (v mediteránskych krajinách), kefír (Rusko), mazun (Arménsko), kumiss (Rusko a Ázia), lassi (India), gioddu (Sardínia), fermentovaná sója (Ázia), fermentované obilniny (Afrika), fermentovaná ryba.
Fermentované potraviny sú skutočne plné zdravých baktérií a to z nich robí prírodné probiotiká. Sú taktiež plné vlákniny a sacharidov, ktoré baktérie vyživujú, vďaka čomu sa z nich stávajú prírodné prebiotiká. Teda látky, ktoré kŕmia a podporujú črevné baktérie.
Ako to celé vzniklo?
Začiatkom 20. storočia si ruský vedec Iľja Mečnikov všimol, že ľudia ktorí žijú na bulharskom vidieku a dennodenne konzumujú fermentované mliečne výrobky, žijú nezvyčajne dlhý a zdravý život. Izoloval baktériu, ktorú nazval „Bulharská baktéria“. Dnes je svetu známa ako „Lactobacillus bulgaricus“ a bežne sa používa pri výrobe jogurtov. Po tomto objave sa Lactobacillus bulgaricus stal veľmi obľúbeným výživovým doplnkom a rozšíril sa naprieč celou Európou. Neskôr prišiel boom antibiotík a užívanie probiotík išlo do úzadia. No po smrti Mečnikova v roku 1916, nadviazali iní vedci na jeho výskum, a tak sa znovu rozšírilo vedomie o význame probiotík. Našťastie si ľudia v dnešnej dobe veľmi obľúbili užívanie probiotík a postupne vidíme i viac vedeckých publikácií na túto tému.
Probiotické poslanie
Spektrum ochorení, ktoré dokážu probiotiká liečiť sa rapídne rozširuje. Môžeme sem zahrnúť virózne infekcie tráviacej sústavy, hnačky rôzneho typu, viaceré ochorenia tráviacej sústavy dobré známymi baktériami ako E. Coli či Helicobacter, zápaly hrubého čreva, laktózové a iné intolerancie. Probiotiká zohrávajú svoju dôležitú úlohu i v prevencii rakoviny hrubého čreva.
Okrem problémov s trávením ľudia reagujú na probiotickú stravu pozitívne i s ochoreniami ako sú autizmus, alergie, cukrovka, zhubné nádory, autoimunitné ochorenia, artritídy a mnohé ďalšie.
Pôsobia ako zdroj energie pre naše bunky a pomáhajú vytvárať telu prospešné vitamíny, s ktorých najznámejšie sú vitamín B1, vitamín B2, vitamín K a tiež napomáhajú vstrebávaniu vápnika, železa a vitamínu D.
Probiotické baktérie zohrávajú tiež dôležitú úlohu pri vytváraní kyslého prostredia v tráviacej sústave človeka. Uvádza sa, že ľudská moč by mala mať pH6,4 – 6,7 no v tráviacom trakte (a na iných slizniciach ľudského tela ako napr. v nose), je potrebné udržiavať kyslé prostredie (pH 5,5 – 5,6). A to z dôvodu, že kyslé prostredie potláča množenie patogénnych mikróbov.
Na čo by sme sa mali zamerať pri kúpe dobrých probiotík?
Na trhu existuje mnoho výrobcov výživových doplnkov, avšak mnohé z nich nám nezaberú tak, ako by sme očakávali, a ako by mali. Poďme sa teda spolu pozrieť na to, čo vyčítať z tej malej etiketky nalepenej vzadu na krabičke probiotika.
1. Ozaj účinné probiotiká by mali obsahovať čo najväčšie množstvo rôznych kmeňov benefičných baktérií. Mnohé probiotiká na trhu obsahujú iba baktérie skupiny Lactobacilli, čo však neprináša požadovanú pomoc. V ľudskom čreve je množstvo iných kmeňov a my by sme sa pomocou probiotického výživového doplnku mali dostať čo najbližšie k nim. Keďže každá táto baktéria má svoje slabé i silné stránky, potrebujeme mať v zmesi viacero kmeňov, aby sme z nich dostali čo najviac. Zamerajme sa preto na výživový doplnok, ktorý má vo svojom obsahu popri skupine Lactobacilli i baktérie zo skupiny Bifidobacteria a Bifidobacteria subtilis. Trojkombinácia týchto kmeňov je zvyčajne najúčinnejšia.
2. Dobré probiotiká by mali obsahovať koncentrované množstvo baktérií a to min. 8 miliárd v 1 grame. Na to, aby sme vôbec videli nejaký efekt, je nutné zabezpečiť prísun probiotických baktérií v dostatočne veľkých dávkach.
3. V poslednom rade, by mal byť výrobca ochotný zverejniť výsledky laboratórnych testov daných probiotík.
Ak sme už našli vhodné probiotká, mali by sme vedieť, že dočasné zhoršenie nášho stavu je celkom bežné pri ich užívaní. Jedná sa o tzv. „die-off“ reakciu, kedy prospešné baktérie z probiotík dostávajú von z tela všetky patogénne baktérie, vírusy a kvasinky. Popri ich zomieraní, vypúšťajú tieto patogény jedy, ktoré môžu na čas spôsobiť vychýlenie zo stavu na ktorý sme si zvykli. Môžeme sa cítiť nezvyčajne unavení, bez nálady, popr. si môžeme všimnúť i zmeny stavu pokožky v podobe ekzémov a pod.
No treba mať na zreteli, že tento stav je iba dočasný a pokiaľ si to uvedomíme, je viac než isté, že túto „výmenu patogénných za prospešné“ baktérie vyhráme😊
Časopis Balans 11/21
Homeopatka srdcom i dušou, ktorá sa na ceste životom zaoberá i jedlom z pohľadu jeho funkčného využitia pre ľudský organizmus a fytoterapiou. Pomáham ľuďom zorientovať sa v sebe samých tak, ako som sa to kedysi naučila ja na sebe.
Môj príbeh si prečítajte tu >>