O sny sa treba starať

     Keď som začala písať tento článok, vôbec som nevedela o čom bude. Popri jednej z mojich prechádzok so synčekom Jakubkom, ma napadol len jeho názov. Nemala som ani najmenšie tušenie čo by mal obsahovať a akým smerom viesť jeho pointu. No stále mi behali v hlave slová jeho názvu – „O sny sa treba starať“. A tak išlo pár dní, týždňov, kedy nastal čas sadnúť si za počítač….

     Najskôr si ujasníme o akých snoch bude v tomto článku reč. Možno niekoho napadnú sny, ktoré sa nám snívajú v noci. Tie majú síce tiež svoje opodstatnenie a starať o ne sa dá takisto (napríklad prostredníctvom lucídneho snenia). Avšak ja sa chcem venovať téme ŽIVOTNÝCH SNOV. Životných prianí, predstáv a túžob našej duše. A aj tomu, ako sa o ne starať.  

     Rodíme sa ako bytosti z mäsa a kostí, ktoré oživuje naša duša. Postupne otvárame oči a zisťujeme, že tie ruky a nohy ktoré tak často vídame pred svojimi očami, sú naše. Wow, veľká to vec! Celkom bezbranní a úplne odkázaní na rodičov prichádzame na tento svet aby sme naplnili svoj potenciál. To je úloha, kvôli ktorej príde na zem znova a znova duša.

     Avšak ešte pred tým, ako sa „narodíme“, máme plán. Niekto chce prekonať strach z výšok, niekto si chce založiť rodinu, v ktorej sa bude cítiť bezpečne a milujúco, niekto si chce urobiť kariéru a vydať sa svetom celoživotného vzdelania, niekto chce dosiahnuť permanentný pokoj v srdci. Každý snívame o inom. Avšak narodíme sa rodičom a do spoločnosti, ktorá častokrát formuje náš život tak, že zabudneme na to odkiaľ sme a vlastne kvôli čomu sme sem prišli.

A tak čas plynie…

     Intuitívne, počas celého nášho života na zemi, vyhľadávame miesta, ľudí a situácie, ktoré nás majú doviesť k naplneniu potenciálu našej duše. Tiež tomu môžeme hovoriť i „k splneniu našich snov“ 😊 Vedie nás k tomu naša intuíciu, nás vnútorný hlas, ktorý sme častokrát potlačili v snahe zapadnúť do mentality pozemskej spoločnosti.

     Avšak ako ide čas, z hĺbky srdca nás to kope stále viac a viac a pokiaľ prestaneme ignorovať toto vnútorné volanie, náš život začne naberať úplne iný smer aký sme mu dovtedy dali. Staneme sa šťastnejšími, doslova budeme žiariť! A to všetko kvôli tomu, že sa budeme s tým, s kým nás to baví, budeme robiť prácu ktorá je pre nás zmysluplná v každom smere, budeme navštevovať miesta, ktoré nás obohatia o nové skúsenosti a pod.

     Keď prestaneme byť v úlohe obete a začneme si vedome tvoriť náš život, naše sny sa postupne stanú skutočnosťou. Začnú mať stále jasnejšiu a jasnejšiu podobu. Zrazu vieme akú profesiu chceme vykonávať, v akom dome bývať, kde sa vydávať, koľko detí mať, kam ísť na dovolenku či aký zážitok zažiť. No mnoho ľudí si zhmotnenie svojich prianí predstavuje ako cieľovú rovinu. Ale nie je to však tak. Totižto…

…o sny sa treba i starať 😊

     Je veľmi dôležité aby čokoľvek, po čom sme túžili a splnilo sa, sme vedeli i správne „obhospodarovať“. A tým nemám na mysli upratávanie vysnívaného domu či nakupovanie oblečenia pre vytúžené dieťa. Mám na mysli „duchovné obhospodarovanie nášho sna“. Teda to, ako k nemu pristupovať po tom, ako sa už splnil.

Ako sa teda starať o svoje sny?

VĎAČNOSŤ
Sme zvyknutí preukazovať vďaku do tej doby, pokým nedostaneme to, po čom túžime. Vďačný by však človek mal byť i potom, ako dosiahne to o čom sníval. Prečo? Jednoducho keď nie si vďačný / vďačná, tvoje ego prehlušuje pokoru voči manifestácií snov, a tvoj sen sa môže pomaly začať strácať. A preto by sme mali by sme byť vďační po celú dobu trvania nášho sna. Pretože kedykoľvek sa môže stať, že zdravie sa naruší, vzťahy sa naštrbia či sa ocitneme v situácií, ktorá nás prinúti vytúžený dom predať. A tu sa posúvame k ďalšiemu bodu, ktorý s vďačnosťou úzko súvisí…

NEBRAŤ NIČ AKO SAMOZREJMÉ
Ľudia si zvyknú na dobré i na to zlé, vravieva sa. Ľudia si však zvyknú na čokoľvek. Či je to šéf, ktorý nás vo vysnívanej práci šikanuje alebo vzťah, po ktorom roky túžili a naplnil sa. Ak však stratíme prvotnú iskru, to nadšenie, ktoré poháňalo našu túžbu, i po tom, ako sa zhmotnila, môže sa nám zdať, že náš sen „vybledne“ (v tom lepšom prípade) alebo sa opäť začne pomaly vytrácať z nášho života (v prípade horšom). Preto by sme mali brať všetko (nie len) to, čo sa nám splnilo ako výnimočnú vec. A nebrať to ako samozrejmosť. Život je pestrofarebný avšak vyfarbujeme si ho my.

REŠPEKT K ŽIVOTU
I napriek tomu, že sa nám jeden či viac snov už splnili, mali by sme sa mať na pozore aby sme nespadli do pasce ega. Do pasce, kedy môžeme nadobudnúť pocit, že sme niečo viac, že sa nám viac darí, že sme lepší či si viac zaslúžime ako ostatní. Život odmeňuje každého podľa jeho myšlienok, názorov a činov a tak sa môže ľahko stať, že na základe nášho egoistického postoja po nadobudnutí práce snov, sa náš sen rozplynie a samy sa ho týmto postojom vzdáme.