Verím, že všetko, čo nám prichádza do života, má svoje opodstatnenie a zmysel. Mám skúsenosť takú, že práve tieto náhodné veci bývajú tie, ktoré nás významne posunú a zanechajú za sebou veľké stopy. Homeopatia je pre mňa práve jednou z vecí, ktoré mi prišli do života samovoľne, bez môjho úsilia či chcenia. Je mojou súčasťou už 4 roky a neustále žasnem nad efektívnou eleganciou tejto dámy.
V pomere k môjmu veku mám za sebou pomerne turbulentnú cestu, kým som prišla na to, akú hodnotu v sebe ukrýva slovo ZDRAVIE.
Boli také životné situácie, ktoré zhoršili môj zdravotný stav natoľko, že som bola nútená sa zamyslieť nad spôsobom života, ktorý vediem. Vo všetkých oblastiach. V práci si ma nevážili tak ako finančne tak I časom a energiou, ktorú som do nej vložila. Vtedajšie manželstvo neprekypovalo zrovna šťastím a láskou, ale u koho to tak naozaj je? Vravievala som si.
Nenápadne začali prichádzať nádchy, zápaly priedušiek. Každý mesiac. Vravím si, antibiotiká to vyriešia. Prechádzal mesiac za mesiacom a k pravidelným sinusitídam sa pridávali i herpesy.
Z úst sa začali šíriť i na iné časti tela. Nič príjemné. Mimo to, že to veľmi svrbelo, nemohla som chodiť na slnko, ktoré tak veľmi milujem. Pridali sa pravidelné návštevy u gynekológa a zápaly dýchacích ciest sa striedali s vaginálnymi mykózami. Antibiotiká raz hore, raz dole. Vyriešené, bodka.
Časté nedorozumenia s ľuďmi blízkymi i vzdialenými, vrcholili pocitmi ľútosti a potlačeného hnevu za dverami izby. To mi tiež nepridávalo na psychickej pohode.
Začal sa mi rysovať rozvod pred 30-kou. Jedna z mála vecí, ktoré dopadli v tej dobe pre mňa úspešne. Avšak môj zdravotný stav sa i po niekoľkých mesiacoch od rozvodu nezmenil.
Prešla som si niekoľkými psychospirituálnymi krízami, kedy som trpela ťažkými depresiami, stavmi úzkosti a sebaľútosťou.
Padla som tak hlboko a ďaleko, že som mala vidiny zla a pekla za bieleho dňa. Cítila som ako je blízko mňa a ja sa mu odovzdávam. Nakoniec, sa mi v dôsledku toho, že som sa dlhodobo vrhala do situácií, ktoré ma zraňovali, vytvorila hrčka práve na mieste, kde sídli ľudská láska. Na hrudníku.
V tej dobe som mala intelektuálne zameraného priateľa, ktorému som z pozície pocitu menejcennosti chcela dokázať (alebo sebe), že i ja viem ponúknuť svoju odbornosť v určitej oblasti. Práve časopis Balans, ktorý som už zopár rokov čítala, ponúkal v rubrike „Homeopatia“ kurzy Slovenskej akadémie klasickej homeopatie. A tak som sa prihlásila. Nevedúc do čoho idem.
Skôr ako som vôbec štúdium započala, sme sa s priateľom rozišli. Keďže homeopatiu som poznala len z článkov vyliečených prípadov v časopise Balans, v rámci dlhých zimných večerov som si začala čítať niečo o odbore, na ktorý som si poslala prihlášku. Wow, vravím si, to vyzerá dobre. Minimálne by to mohlo pomôcť mne a môjmu zdravotnému stavu.
Urobila som si pol ročný kurz „Homeopatickej prvej pomoci“ a započala štúdium na Slovenskej akadémií klasickej homeopatie. Popri tom som sa i ja začala homeopaticky liečiť. Depresie a stavy úzkosti odišli ako prvé. Strachy zo samoty, opustenia a nelásky sa vytratili tiež. Herpes sa zminimalizoval iba na obdobia kedy mám slabšiu imunitu a gynekologické problémy sa stratili úplne. Zastabilizovala sa mi vnútorná rovnováha a po pár mesiacoch som si všimla, že mám už dlhšiu dobu i priedušky čisté.
Môžem povedať, že odkedy sa liečim homeopaticky, som vitálnejšia, mám lepšiu imunitu a dokážem sa i akoby „zdravšie“ rozhodovať. Robím veci, ktoré sú v súlade s mojimi presvedčeniami a názormi a stýkam sa s ľuďmi, ktorí za to naozaj stoja 😊 Zmeny k lepšiemu zdraviu vidím i na svojich blízkych, ktorí sem tam povedia „neviem, či to boli tie tvoje guličky, ale už mi je dobre“ 😊
