Kategória: Uncategorized

Hypersexualita, alebo zvýšená sexuálna aktivita, je v dnešnej dobe označená za mentálnu poruchu. Nemožno ju biologicky vysvetliť. Jej prejavom je práve závislosť na sexe. Človek „postihnutý“ týmto ochorením vyhľadáva sexuálny styk nie pre potešenie tela, ale vyžaduje si to jeho myseľ.

Sexuálna chuť, teda libido, sa líši od človeka k človeku. To, čo jeden považuje za normálne a dostačujúce, môže druhý vnímať ako prílišné alebo nedostačujúce. Závislosť na sexe ako prejav hypersexuality je na 4. mieste v hitparáde svetových závislostí.
Človek, ktorý trpí hypersexualitou (tiež napr. sexuálne kompulzívnym správaním) je permanentne frustrovaný. I keď zažíva takýto človek neustále orgazmus, uspokojenie neprichádza. Môže mať potrebu neustále hľadať nové známosti,  k sexu využíva každú príležitosť, pristupuje k sexuálnemu aktu s neznámymi osobami, má rôzne sexuálne úchylky. Pri absencii sexu sa dokonca u takéhoto človeka prejavia i abstinenčné príznaky. Môže pociťovať napr. zvýšenú nervozitu, byť nevyrovnaný, rýchlo a často strieda vzťahy alebo praktikuje rôzne rizikové sexuálne aktivity.
Za hranicu hypersexuality považujeme to, keď človek svojim správaním už spôsobuje problémy (či sebe alebo okoliu) alebo poškodzuje svoje sociálne fungovanie.

Klasická medicína pristupuje k ľuďom so závislosťou na sexe jednak psychoterapeuticky, ale i nasadením hormonálnej liečby. Občas sa totižto stáva, že sexom posadnutý človek má i vyššiu hladinu pohlavných hormónov. Tie sú týmito liekmi utlmené. Avšak veľké mínus v rámci konvenčnej liečby majú vedľajšie účinky týchto liekov. Jednak silne ovplyvňujú celkovú sexualitu človeka, jednak majú významný vplyv na jeho plodnosť.

Veľmi dobrou a spoľahlivou môže byť v rámci liečby závislosti na sexe, práve HOMEOPATIA. Jednak je to metóda bez vedľajších účinkov, ale čo je podstatné, je celistvý charakter jej liečby. Homeopatikum dokáže preliečiť ľudskú dušu takým spôsobom, aby sama „dozrela k rozhodnutiu“ so závislosťou prestať. Jemným, častokrát nenápadným spôsobom, začne človek meniť svoje postoje, názory, nastavenie mysle, správanie, až príde deň, kedy je závislosti koniec a ani si toho nevšimne. Častokrát to zistí až na kontrole u homeopata, ktorý sa ho spýta ako je na tom so svojou závislosťou. „Akou“?, vtedy sa človek zamyslí. „Ahaaa“, a jemným úsmevom odpovie 😊

HOMEOPATICKÁ LIEČBA
Platina
Patrí medzi najväčšie lieky na nymfomániu – závislosť sexu u žien. Ženy typu Platiny, častokrát opovrhujú mužmi. Majú pocit, že sú nadradené, že muži za nič nestoja a tak sa k nim i správajú. Pohŕdajú, majú dojem, že sú z kráľovskej rodiny. Môžu striedať partnerov, byť s niekým iba kvôli sexu. Vyskytuje sa u nich megalománia striedajúca sa s vysokou sexualitou. Sú vášnivé, majú sexuálne excesy. V prípade uvidíme často sklon k perverznému sexu a skorú masturbáciu. Najviac ľudí, ktorý potrebujú tento liek, sú ženy, no z času na čas sa nájdu i mužský jedinci, ktorí sa v ňom nájdu. Tento liek sa dáva i ležiacim ženám po pôrode alebo počas tehotenstva.
Homosexualita, predčasná pohlavná vyzretosť, vzrušenie z jemného dotyku, fyzická precitlivenosť – toto všetko sú charakteristiky ľudí Platina.
Medorrhinum
Medorrhinum, alebo nozóda kvapavky, je často predpisovaný liek, kedy v anamnéze klienta vidíme kvapavkovú infekciu. Deti Medorrhinum môžu byť predčasne vyspelé. Môžu začať masturbovať už v siedmych či ôsmych rokoch. Masturbovať môžu i na verejnosti, napr. v škole.  V skorom veku začnú žiť pohlavným životom a sú z nich mladí delikventi. A tak začne byť sex už i pri 12 – ročných jedincoch dôležitý. Identifikujú sa s kultúrou sexu a drog. Často trpia pohlavnými ochoreniami, herpesmi alebo zápalmi močového mechúra. Ich násilná a problematická povaha ich môže dostať do problémov so zákonom. Sú ako „utrhnutí z reťaze“. Idú z extrému do extrému, čo platí i o sexe. Z človeka Medorrhinum vyžaruje aura zmyselnosti, ktorá ľudí navôkol vzrušuje a priťahuje. Medorrhinum je excentrické, divoké, zmyselné, sexom posadnuté a nepredvídateľné. Títo ľudia môžu niekoľko hodín denne vyhľadávať sexuálne vzrušenie. Pokiaľ však nemajú sexuálneho partnera, môže ich sexuálna túžba natoľko vzrásť, až niekoho znásilnia. Obsedantno, impulzívne a prehnane reagujú v oblasti sexu. Medorrhinum je ako zviera, nedokáže kontrolovať svoju energiu, nemôže ju zastaviť. Je ovládané pudmi. Čím viac túto energiu potlačuje, tým viac naberá na sile. Človek má následne záchvaty hnevu a zlosti, a môže znásilniť. Normálny sex mu nestačí, hľadá nové spôsoby a praktiky, má výstredné myšlienky o sebe a výstredne sa oblieka.  
Lilium tigrinum
U klienta Lilium tigrinum vidíme veľký konflikt medzi morálkou a sexualitou. Striedajú sa u neho silné náboženské a sexuálne pocity. Náboženské zúfalstvo, uponáhľanosť a celková podráždenosť sú pre človeku Lilium tigrinum veľmi typické. Sexuálna túžba je veľmi vysoká, avšak kvôli potlačeniu vedia vzniknúť rôzne malígne ochorenia. Najmä u mužov.
Silná potlačená sexuálna energia, fantázie a masturbácia striedajú náboženstvo a vinu. Alebo –  urogenitálne infekcie. Silná sexuálna túžba alebo na druhej strane puritánstvo, ktoré vedie k odmietanie sexu. Môžu byť v situácií, kedy sa vyhýbajú z určitého dôvodu sexuálnemu aktu s partnerom. Avšak ich túžby sú naďalej také intenzívne ako boli. Preto často a veľa masturbujú, čo vedie až do bodu frustrácie, kedy u nich vidíme veľa viny. Tento konflikt môže mať množstvo foriem, napr. je tu silná sexuálna túžba u nábožensky založených ľudí, vina súvisiaca s homosexuálnymi sklonmi (napr. človek žijúci v heterosexuálnom partnerstve, skrývajúci svoju homosexuálnu orientáciu).
Michal Yakir spomína vo svojej knihe Wondrous order dievčatko, ktoré začalo masturbovať, keď malo 2,5 roka. Masturbovalo tak intenzívne, až nebola celá červená, rozrušená a spotená. Masturbovala v škôlke, doma, celé hodiny. Dievčinka bola arogantná, pozerala sa akoby zhora na ľudí, na svoj vek príliš málo rozprávala. Tiež trpela zápchou, kedy sa dokázala vykakať iba pokiaľ cikala. Inak trpela kvôli zadržanej stolici veľkými bolesťami konečníka.    
Po lieku Lilium tigrinum bolo dievča priateľskejšie a zlepšila sa i v komunikácií. Masturbácia a zápcha boli behom pár týždňov odstránené úplne.
Nux vomica
Playboy, pôžitkárstvo, závislosť na všetkých druhoch stimulantov v podobe napr. dobrodružného sexu, to všetko je človeku Nux Vomica vlastné. Túžia po vzrušení a pôžitkoch, sexu a moci. Riadia rýchle autá, zarábajú veľa peňazí a míňajú ich na luxusný a stimulujúci životný štýl. Sex si užívajú naplno, majú radi spoločnosť opačného pohlavia. Sú ako žrebci uprostred stáda. Sú však netrpezliví a rýchlo sa začnú nudiť pokiaľ ide o uspokojenie ich potrieb. A tak hľadajú ďalšie. Vidíme u nich silný hedonizmus. Sexuálna túžba je zvýšená, striedajú partnerov, môžu byť neverní, sú promiskuitní. Sex je pre nich jedným zo stimulov, ktoré tak veľmi potrebujú. Pretože žijú neustálomm v stave stimulácie, majú tendenciu k nervovému vyčerpaniu. 
Klient Nux vomica môže byť v stave permanentnej erekcie ale bez sexuálneho vzrušenia, tzv. priapizmus. Po sexe ho môže bolieť hlava či chrbát, môže mu netráviť. Sexuálne vzrušenie je také silné, že núti človeka k neustálej masturbácií.
Gratiola
Majú silnú sexuálnu túžbu avšak ich vyjadrenie je skôr puritánske. Pokiaľ niekto verí, že hriech súvisí so sexualitou, tak v tomto prípade to je niekoľkonásobne zdôraznené v prípade ak človek prejaví svoje túžby. Scholten uvádza: „Môžu pochádzať z rodiny s vysokým sociálnym statusom, kedy sa od nich očakáva, že sa budú správať určitým spôsobom a aj ľudia k nim budú hodnoverne pristupovať. Avšak tento vysoký status od nich požaduje, aby zakrývali svoju podstatu (lásku – perverzitu). Cítia sa malí…. a majú strach, že ich status bude oslabený, pokiaľ preniknú na verejnosť ich túžby.“ Kvôli tomu akýkoľvek prejav ich sexuálnej túžby môže vzrásť ku somatickým odpovediam ich tela – počínajúc bolestivými erekciami či nočnými polúciami. V extrémnych prípadoch tu vidíme nymfomániu, perverznú lásku, promiskuitu. Nikdy nie sú uspokojení žiadnym z ich náhodných sexuálnych stretnutí.
Prípad z knihy Wondrous order od homeopatky Michal Yakir nám hovorí o mužovi, homosexuálovi, ktorý si snažil skryť svoju orientáciu. Jeho problémom však bola pokožka, kvôli ktorej sa bál, že bude verejnosťou odmietnutý. Bol veľmi úspešný v živote. Dôstojná a vycibrená osobnosť, atraktívny človek, ktorý mal strach z toho, čo si o ňom druhý pomyslia. Miloval horkú chuť. Po lieku Gratiola sa zlepšil stav jeho pokožky, stal sa otvorenejší a slobodnejším vo svojom vnútri.
Hyoscyamus
U tohto lieku je sexualita vyjadrená pomerne násilným a drzým spôsobom. Sexuálnej energie je veľa, avšak z dôvodu jej potlačenia, „vybuchuje“. Ľudia bývajú perverzní a vôbec si neuvedomujú svoje konanie, a už vôbec nie jeho dopad. Sú sexuálne exhibicionistickí, môžeme tu vidieť kompulzívnu pedofíliu, voyeurizmus. Absolútne tu chýba pud sebazáchovy. Dokonca i deti sa môžu obnažovať pred rodičmi, naschvál masturbovať či ukazovať svoje pohlavné orgány, či ukazovať svoju sexualitu nehanebným spôsobom na verejnosti. Môžu zájsť až do takých rozmerov, kedy budú mať sexuálne fantázie či praktiky súvisiace s močom a výkalmi. Obraz detskej pedofílie tiež nie je neznámy tomuto lieku.
Michal Yakir opäť zmieňuje prípad náboženského muža, ktorý bol cez deň učiteľom a v noci chodil do mesta do striptízových barov, kde ukazoval svoje nahé telo. Tiež sa zvykol sprchovať vo verejných sprchách veľmi dlho, aby ho ľudia videli nahého. Pochádza z konzervatívneho, náboženského prostredia. Rozpamätáva sa, ako bol v 8 rokoch vystavený pornografickému obrázku, ktorý spôsobil veľké sexuálne vzrušenie. Túžil po sladkostiach, mal problémy s trávením a nafukovaní. Liek Hyoscymus mu doslova zachránil život.
Caladium
V obraze lieku Caladium vidíme nymfomániu spôsobenú plazením červov vo vagíne, ktoré spôsobujú jej dráždenie. Červy častokrát prejdú z konečníka do vagíny.
Mimo toho, je Caladium vhodné najmä pre mužov. Odráža ich silnú slabosť sexuálneho systému. Masturbácia, ejakulácia počas dňa i noci so sexuálnymi snami a fantáziami. Rýchla sexuálna excitácia. Hriešne myšlienky alebo ich potlačenie. Avšak ich sexuálny systém sa veľmi rýchlo vyčerpá, a tak trpia následnou impotenciou. Impotencia môže prísť i náhle, napr. u mužov, ktorý jeden večer užili drogy a od druhého dňa ostali impotentní. Môžu pociťovať chlad v oblasti genitálií a scvrknutie semenníkov.
Michal Yakir krásne ilustruje i ďalší prípad náhlej sexuálnej impotencie u muža. 24-ročný muž, po zlej skúsenosti s drogami stratil na druhý deň potenciu. Chcel mať sex, no nebolo to vôbec možné. Po lieku Caladium bol opäť schopný sexuálne fungovať.
Origanum
Ľudia typu Origanum potrebujú pracovať a dosahovať. Neustále. Táto ich potreba je kombinovaná s túžbou po užívaní si. Preto ako dospelí hľadajú prácu, ktorá ich baví. Avšak ich túžba zažívať svet je taká veľká, že ju môžeme vidieť v prepracovaní sa, prejedaní sa, a pod. V patologickom stave je tu vyjadrený súvis so sexualitou, kedy „svoje telá používajú až pokým ich nezničia“. I napriek silnej sexuálnej túžbe si títo ľudia nedovolia mať hlboký citový vzťah. Častokrát sa rozhodnú pre masturbáciu alebo vzťah založený výlučne na sexe. Táto patológia je podľa Peltovej viditeľná u brušných tanečníčok alebo ich detí.
Môžeme tu vidieť masturbáciu už od skorého ranného veku, obsesívne zaoberanie sa sexom až do bezvedomia. Ženy mávajú často veľa sexuálnych partnerov a neumožnia ani jednému z nich rozvoj vzťahu i do iných ako sexuálnych rozmerov. Origanum má pocit, že je mimo kontroly,, nedokáže konať inak ako mu pudy velia. Často to vidíme u žien, ktoré boli sexuálne zneužívané v detstve ako ich neskoršiu reakciu na toto zneužitie – neustále masturbovanie.
Muži, vyhľadávajú neustále pornografiu, musia byť non stop sexuálne stimulovaný, avšak nedokážu zájsť do hlbších pocitov so ženou. No v prípadoch Origana je ich vedomie už natoľko uvedomelé, že si to vedia priznať a chcú s tým prestať.
Jan Scholten uvádza na svojom webe www.qjure.com prípad 6-ročného dievčatka, ktoré popri opakovaných rinititídach i neustále masturbovala. Pokiaľ si dievča niečo nečítalo alebo nepozeral televízor, tak ležala na svojej posteli a masturbovala. Na svoj vek bola veľmi vyzretá. Zaujímala si i v televízore o scény, ktoré boli prinajmenšom romantické. Počas konzultácie dievča z času na čas siahlo mame na prsník alebo sa dotýkala svojich genitálií a mala poznámky či rôzne grymasy. Dievča sa ničoho nebálo, bola náladová a zlomyseľná. Mimo toho pociťovalo dievča veľké svrbenie v slabinách a vo vagíne.
Po dávke Origana 1M prestalo dievča s masturbovaním a svrbenie v genitáliách a slabinách zmizlo tiež. Taktiež sa jej zosilnila imunita a prestala mať opakované infekty horných dýchacích ciest.

Zdroje:
www.wikipedia.org
www.qjure.com
Dr. Robin Murphy – Homeopatická materia medica
Michal Yakir – Wondrous order

Ako rozumieť homeopatii?

Homeopatia, ako liečebná terapia, je s nami už od čias Hippokrata, čo je obdobie dávno pred našim letopočtom. Stokrát vyzdvihovaná, i stokrát spochybňovaná. Ako si vysvetliť jej účinok? A ako je možné, že niektorým pomôže a iným nie?

Najskôr si poďme objasniť, ako homeopatia vlastne funguje. V homeopatii máme lieky napr. z ríše rastlín, minerálov alebo zvierat. Každý jeden liek, je nazvaný podľa toho, z čoho je vyrobený. Jedná sa o názvy latinské, aby boli homeopatiká (tak ako i alopatické lieky) zjednotené v rámci ich celosvetového používania. Každé z týchto malých sacharózových globuliek (keďže globuľka je správny názov pre homeopatickú „guličku“) nesie v sebe opis daného lieku. Jedná sa o opis fyzických, mentálnych, emočných, ale i spirituálnych a duchovných charakteristík.

Proving liekov
„Ako sa k týmto charakteristikám homeopati dopracujú?“, možno sa pýtate samých seba. Pred „vypustením lieku na verejnosť“, prebieha tzv. proving lieku. Je to situácia, kedy dobrovoľníci počas pár dní liek užívajú a následne zaznamenávajú zmeny na svojom fyzickom, emočnom, mentálnom či spirituálnom tele. Dobrovoľníci však nevedia, o aký liek ide. Po týchto pár dňoch sa spíšu všetky príznaky, zmeny či udalosti, ktoré dobrovoľníci zažili, a vytvorí sa tak obraz daného lieku.

Výroba homeopatika
Následne sa liek začne vyrábať. Na malú sacharózovú guličku sa nakvapká niekoľko násobne zriedená každá látka, z ktorej sa homeopatikum vyrába. Tomu sa hovorí v homeopatii „potencovanie“. Preto i homeopatiká, vyrobené z látok toxických či jedovatých, sú v podobe homeopatika neškodné. Pretože žiaden z vedeckých výskumov nepotvrdil prítomnosť akejkoľvek východzej látky v homeopatiku, sú homeopatiká vyrobené i z toxických kovov či jedovatých rastlín, neškodné.

Mechanizmus homeopatie
Ako je teda možné, že homeopatia funguje? Na akom princípe je postavená jej liečba? Sacharózová globuľka si v sebe nesie informáciu daného lieku. Nesie v sebe energiu tejto látky. Homeopatia je teda energetická medicína. Čo robí homeopat na svojom vyšetrení je to, že sa snaží nájsť príčinu ochorenia človeka a spojiť ho s liekom, ktorý sa najviac podobá svojimi vlastnosťami stavu človeka v dobe, kedy ochorel.

Podobné sa lieči podobným
„Similia similibus curantur“ alebo „podobné sa lieči podobným“, je hlavnou myšlienkou homeopatie. Vychádza z toho, že látka, ktorá je schopná vyvolať určité príznaky u človeka zdravého, dokáže tie isté príznaky v homeopaticky upravenom stave (potencovanie) vyliečiť u človeka chorého. Ako najbežnejší príklad môžeme vidieť pri človeku, ktorý vykazuje známky infarktu. Srdce mu bije rýchlejšie, zrenice sa mu rozšírili, takmer nestačí lapať po dychu, na hrudníku pociťuje ťažobu, má sucho v ústach a vadia mu všetky zvuky či svetlo. Jedným z liekov, ktoré by homeopatia v tomto prípade zvolila, je liek Belladona. Je to liek vyrobený z ľuľkovca zlomocného, čo je veľmi jedovatý krík. Požitie plodov Belladony vyvoláva u človeka zdravého stav podobný infarktu. Avšak homeopatikum z ľuľkovca zlomocného dokáže u človeka chorého tento stav vyliečiť.

Dôležité je si uvedomiť, že v tele človeka nemôžu existovať súčasne dve rovnaké ochorenia. To čo urobí homeopatický liek je to, že do tela človeka prenikne ďalšia„ informácia“ o ochorení, ktorým človek už aj tak trpí, a tým akoby vytlačí ochorenie pôvodné z jeho tela von. Svojou jedinečnosťou mechanizmu pôsobenia dôjde k stimulácií vlastných obranných mechanizmov v organizme človeka, a tým sa naštartuje samoliečiaci proces. Bez chemických zásahov, bez vedľajších účinkov. Homeopatia sa zameriava na nastolenie rovnováhy tela a mysle človeka. Jedine v energeticky vyváženom organizme vie sídliť zdravie, šťastie, láska a duševný pokoj.

Čo je možné liečiť homeopaticky?
Homeopaticky sa dajú liečiť jednak akútne ochorenia, ale i ochorenia chronické. Medzi akútne ochorenia môžeme radiť napr. sinusitídy, zápaly priedušiek či pľúc, hnačky a vracania, zápaly močového ústrojenstva, zápaly očí a uší, akútna gastritída, a mnohé iné.
Medzi chronické ochorenia radíme tie, ktoré trvajú min. 2 mesiace. Homeopatia tak vie poradiť napr. s cukrovkou, výkyvmi krvného tlaku, chronickou gastritídou, migrénami, rôznymi alergiami, astmou, no veľmi dobré výsledky má i pri liečby duševných ochorení, akými sú napr. liečba závislostí, stavy paniky a úzkosti, depresie, bipolárna porucha, rôzne bludy či utkvelé predstavy.
Zoznam problémov, s ktorými vie homeopatia pomôcť je bezhraničný. Existujú i prípady vyliečenia z onkologických ochorení, homeopatia vie byť nápomocná i pri ochoreniach našich domácich miláčikov.     

Prečo majú niektorí ľudia pocit, že homeopatia nie je účinná

Vezmime si situáciu človeka, ktorý už 20 rokov trpí migrénami. Za týchto 20 rokov už človek absolvoval množstvo vyšetrení, na základe ktorých by mal byť zdravý a hlava by ho bolieť nemala. Dajme tomu, že jeho migrény začali v období, kedy mal 5 rokov, narodil sa mu súrodenec a daný človek následne začal trpieť, pretože matkina pozornosť už nebola len jeho. Aby nemusel naplno prejaviť svoju túžbu po matkinej láske, zaoberal sa tým len vo svojej hlave. A tá ho neskôr začala bolieť. Prešli roky a dotyčný človek už nemá vedome prístup k tejto situácií. Ako malé dieťa túto udalosť emočne potlačil, a telo mu ju pripomína už len bolesťami hlavy, ktoré vtedy cítieval. Prechádzajú ďalšie roky, človek zažíva nové skúsenosti, pretvára sa, dozrieva, možno si založí i vlastnú rodinu. A tak je príčina bolestí hlavy prekrytá množstvom nových situácií, skúseností a zážitkov, vďaka ktorým je pravá príčina stále menej a menej prístupná.

Keď sa pozeráme na homeopatiu ako na energetickú medicínu, je potrebné najskôr jednotlivé vrstvy prekrývajúce pravú príčinu ochorenia odstrániť, kým sa ku skutočnej príčine vzniku problému dostaneme. A to je dôvod, prečo si niektorí ľudia mysli, že homeopatia nefunguje. Častokrát sa totižto stane, že homeopatikum nezaúčinkuje na prvý ani druhý krát. Tiež sa stane, že problém sa na nejakú dobu vyrieši len zo 40%. Avšak každé jedno homeopatikum, ktoré je človeku podané, má svoje miesto v „prečistení“ toho nánosu emócií, myšlienok a zážitkov, ktoré prekrývajú skutočný dôvod vzniku problému. Každým jedným homeopatikom sa odstránia energetické nánosy vytvorené počas uplynulých rokov a človek sa viac otvára. Otvára sa viac homeopatovi, riešia sa udalosti a spomienky, na ktoré si na prvom stretnutí nespomenul. Otvára v sebe témy, ktoré už zabudol, že mu prinášali napr. žiaľ a bolesť.  
Niekedy to ide na prvý krát, niekedy sa však homeopatia správa ako taká „cibuľa“ – treba ju trocha ošúpať kým sa dostaneme k tomu, o čo nám skutočne ide. No častokrát sa stane, že človek si všimne zmeny na sebe i pokiaľ problém, s ktorým prišiel homeopatovi, nie je vyriešený. Začne si robiť poriadok vo vzťahoch, možno sa stane sebavedomejší a uvedomí si svoju hodnotu, zmení prácu či urobí konečne rozhodnutie, ktoré mu nedalo dlhšie spávať. A fyziologický problém sa vyrieši potom. I toto je jednou z ciest homeopatickej liečby.

No i v takýchto prípadoch v rámci homeopatickej liečby sa oplatí vytrvať. Ako bylinkári vravia, že na každú chorobu existuje rastlinka, tak homeopati vedia, že na každé ochorenie existuje homeopatikum 😊
 
Paralela medzi homeopatickým liekom a príbehom, s ktorým k nám človek prichádza, sa odrazí vo výbere homeopatického lieku. To, čo človek v rámci homeopatického vyšetrenie rozpráva, je pre homeopata alfa a omega. Homeopati si do príbehu nič nepridávajú. Neradia. Počúvajú a snažia sa napasovať čo najpresnejší liek na príbeh, s ktorým človek prišiel. Výhody homeopatie
Homeopatiká sú v prvom rade nenávykové látky a sú bezpečné tak ako pre tehotné, dojčiace ženy, tak i pre bábätká či seniorov. Pri homeopatickej liečbe nie je nutné sa vzdávať inej liečby. Homeopatiká sú bez akejkoľvek chémie či nepríjemný pachov. Nie sú ani testované na zvieratách.
No najväčšiu prednosť homeopatie má jej pohľad na človeka. Homeopatia „individualizuje“ človeka. Každé jedno homeopatikum je „šité na mieru“ a je jedinečné presne také, aký človek sám je.

Náš každodenný život plný naliehavých povinností, radostí, ale i rôznych mrzutostí, odvádza našu pozornosť od všetkých neoceniteľných darov, ktoré nám Boh rozdáva. ZADARMO. Aké by to bolo vnímať už len prosté dýchanie ako dar a nebrať ho s úplnou samozrejmosťou?

Mnohým z nás rastie na záhrade strom jablko. Strom je to krásny, majestátny. Každý rok sa kocháme ako je z jeho koruny počuť včielky poletujúce z jedného kvetu na druhý. Za niekoľko mesiacov môžeme odtrhnúť zrelé, šťavnaté jablko. Každý rok, alebo obrok, je teda úroda z tohto stromu. Nikoho z nás ani nenapadne, že by to mohlo byť inak. Ale jednu jar, jablko nerozkvitne, jeho kvety opadajú. Dôjde nám, že žiadna úroda nebude. Drevo stromu začne vysychať a my už len vďačne spomíname, aké výborné plody to boli. „Ako je to možné, že uschýna?“ pýtame sa neveriacky samých seba, i susedov okolo. „Aký bol dôvod?“, neustále dumáme. Keď zoschnutý strom vykopeme, dostaneme odpoveď: hraboši ohlodali korene a odsúdili strom k jeho smrti.

Je zvláštne, že duševné i materiálne hodnoty dostanú naše ocenenie až vtedy, keď ich stratíme. Zhon, chamtivosť, nenásytnosť, egoizmus, kritizovanie, či závisť – toto všetko sú naši vnútorní „hraboši“, ktorí podkopávajú korene nášho vnútorného šťastia a naplnenia. A pretože na tomto svete súvisí všetko so všetkým, vďačnosť ako prejav úcty, porozumenia a prijatia odlišného, ide ruka v ruke s vnútorným šťastím a naplnením.

V živote to chodí tak. Keď zasejeme, máme úrodu. Keď nezasejeme, nemáme čo brať. Vďačnosť je najkrásnejšia a najvzácnejšia rastlina, ktorá môže vykvitnúť v záhrade nášho života. Naša duša a všetky naše orgány majú radosť a veľký úžitok z jej liečivej moci. A práve naše negatívne vlastnosti predstavujú akúsi burinu v tejto záhrade.

Naše neuspokojiteľné duše
Najväčšou pohromou, ktorá bola rozpútaná v našej spoločnosti, je chtivosť. S prebudením chtivosti u ľudí sa vytráca spokojnosť a vnútorná rovnováha. Avšak rovnaký účinok môžeme pozorovať už i pri výchove našich detí. Keď začneme dieťaťu, ktoré nie je rozmaznané a ku spokojnosti mu stačí málo, napr. hrať sa so šiškami či drievkami, zahrňovať najrôznejšími rafinovanými hračkami, prebudíme v ňom chtivosť, ktorá sa neuspokojí, ale naopak bude požadovať stále viac a viac. 
Časom bude vyžadovať ešte omnoho viac, pretože žiadostivosť obyčajne rastie tak, že nakoniec ani hojnosť nie je dostačujúca. Otočila sa totižto chrbtom k vďačnosti a kladie neustále nové požiadavky. Podobný vývoj sa nevyskytuje iba u našich malých ratolestí. Vinie sa celými národmi, naplňuje našu nespokojnosť, a tak sú dnes naše potreby veľmi ťažko uspokojiteľné.

Hlavne keď sme unavení, máme sklon kritizovať prítomnosť, minulosť i budúcnosť a nevidieť na nich nič dobré. Našej dobrej nálade to nepomôže a bráni nám to v potrebnom oddychu a v osviežujúcom spánku. Skúsme si radšej pripomenúť to, čo pekné nás postretlo v daný deň, čo dobré prežívame každý jeden deň. Pretože tieto pozitívne myšlienky dokážu zaplniť naše srdcia natoľko, až sa zotavíme. Myslime na to, že každý z nás má dosť dôvodov k tomu, aby bol podráždený, ustaraný a cítil sa nešťastne. Dáme však na jednu misku váh svojho života všetko záporné, musíme pre udržanie rovnováhy vložiť zákonite do druhej misky všetko kladné. Všetko, čo má pre nás hodnotu, čo sa nám v živote podarilo urobiť a s čím sme spokojní, v čom máme úspech a mnoho darov, ktoré nám príroda každodenne ponúka – to všetko by sme si mali pripomenúť, keď sa cítime sklesnutý a ustarostený. Tieto pocity a myšlienky v nás vyvolajú pocit vďačnosti, a bremeno, na ktoré sa sťažujeme, nám bude pripadať ľahšie a ľahšie, až naň úplne zabudneme.

Vďačnosť ako liek
Vďačnosť môžeme právom označiť ako liek. S úprimnou vďakou prichádzajú do nášho života i pozitívne emócie. Keď sa naučíme prejavovať vďaku každý deň časom si môžeme všimnúť, že sme šťastnejší, radostnejší, pohodovejší a vidíme oveľa viac pozitív na svojom živote.
Pokiaľ sme chorí, ba i ťažko chorí, aj tak môžeme nájsť nejaký pozitívny uhol pohľadu na život. Našej duši sa uľaví a zmenší sa i naše utrpenie. Prečo by zdravotné problémy mali úplne ovládať sféru našich citov?I chorý človek sa predsa môže považovať za šťastného, keď veľa jeho orgánov ešte stále pracuje bez poruchy. Môže si zvoliť spôsob myslenia taký, ktorý by vhodným spôsobom mohol prispieť k jeho rýchlejšiemu uzdraveniu. Choroba, ktorá je dobre a správne liečená, môže z tela odstrániť veľa škodlivých látok a prispieť tak k zlepšeniu celkového zdravotného stavu. Keď sa však k nej staviame záporne, keď sa napr. snažíme tlmiť bolesť a nepodporujeme správnym spôsobom očistu a liečenie tela, nemôžeme sa diviť, že sa očakávaný výsledok nedostavuje. Vďačná vyrovnanosť srdca je v chorobe najlepším východiskom k uzdraveniu. Keď si niekedy myslíme, že máme naozaj dôvody k tomu, aby sme podľahli smútku, skúsme sa pozrieť na to, že máme strechu nad hlavou, ktorá nás chráni pred dažďom a chladom a žijeme v štáte, ktorý je takmer úplne v poriadku. Úcta a vďačnosť za všetky samozrejmé veci skrášľujú náš každodenný život, povzbudzujú našu radosť zo života a potláčajú depresívne myšlienky. 

Nikto nemá na ružiach ustlané
Buďme teda vo svojom vnútri vďační za všetko, čo potrebujeme a čo si samy nedokážeme zaobstarať. I keď v živote zrovna prekonávame problémy. Každý ich má. Nikto z nás nie je výnimka. Všetci máme „tie svoje veci“, ktoré nás trápia a riešime. A inak tomu ani nebude. No i napriek tomu, môžeme vo vnútri seba cítiť neoblomnú vďačnosť za to, čo nám pripadá samozrejmé. Prebúdzajúca vďačnosť nás postupne naplní hrejivým teplom, ktoré je v našej dobe chladnej vypočítavosti životadárnym darom, ktorý si sami neustále môžeme opatrovať.
Vďačnosť nás nenaplňuje iba teplom, ale naplňuje nás uspokojením, ktoré prebúdza radosť, čím zároveň povzbudzuje endokrinné žľazy, podporuje krvný obeh a týmto všetkým priaznivo ovplyvňuje metabolizmus.

Vďačnosť, prebúdzajúca radosť, je veľmi dôležitá pre zdravie, pretože dokáže povzbudzovať všetky dôležité funkcie nášho organizmu. Nikto nám nemôže úplne zobrať Božie dary, ako sú svetlo, vzduch či slnko – a preto máme stále dostatok dôvodov sa každodenne radovať.

Časopis BALANS 4/23

Ekológia duše

V dnešnej dobe sa veľa hovorí o ekológií. Hľadáme, veci, ktoré spĺňajú kritériá s označením “eko”. Kupujeme potraviny, ktoré “eko”. Zameriavame sa na textílie z “eko bavlny”, sme ochotní si priplatiť za akúkoľvek vec do domácnosti, ktorá bude mať nálepku “eko”. Ale čo vo vnútri? Sme aj tam „eko“?

Dnešná „prepodnetovaná doba“ nás plne pohltila. Ani sme si nestihli všimnúť, ako sme stratili kontakt so svojim vnútrom. Nakupujeme to čo nepotrebujeme a nespotrebujeme. Plníme naše domovy kopou nezmyselných vecí, ktoré nám zbytočne zaberajú priestor. Zameriavame sa tak veľmi na vonkajšok, na kvalitu zovňajšku, na to, aby sme sa každým svojim nákupom správali „ekologicky“, až sme sa dostali do bodu, kedy už vlastne ani na tom vôbec nezáleží.
 
Možno niektorí máme radosť z toho, že sme urobili niečo dobré a zmysluplné pre našu planétu v domnení, že veci “eko” by mali byť lepšie, zdravšie, morálnejšie a ich produkcia menej zaťaží našu Matku Zem. Ale väčšine z nás to už ani nepríde. A prečo? Prečo už nevnímame ani to, že keď si kúpime domov 10 pohárikov z „eko“ plastu, ale reálne využívame 4, tak s tým už označenie „eko“, teda šetríme našu planétu, nemá vôbec nič spoločné. Stratili sme pojem o význame slov. Z dohľadu sme stratili morálny význam našich činov. Naše hodnoty padli na úroveň nízko vibračnej spoločnosti 21. storočia. V tomto silne materialisticky založenom svete sme stratili samých seba…

Na chvíľku sa zastavme. Urobme nádych – výdych a smerujme pozornosť do vnútra seba. Nepotrebuje snáď aj to vnútro čistý, morálne hodnotný a zdravý prístup? Nezabudli sme pri tom všetkom snažení sa, aby sme sa obklopovali čo najväčším počtom vecí , ktoré sú „eko“, na ekológiu našej duše? Na vnútro našich tiel?
Nezdá sa nám, že srdcia máme ušpinené od zlosti, nenávisti a smútku? Nepočujeme volanie našej duše, ktorá chcela hodiť na Zem bezdomovcovi 1€ ale naše nenásytné ego tvrdo zmietlo tento nápad pod koberec? Nevšimli sme si náhodou, že naše opakované, chronické ochorenia majú čo dočinenia s nemorálnym správaním voči sebe samým a okoliu? 

Pohľad modernej lekárskej liečby
Byť „eko“ vo svojom vnútri má samé výhody. Tým, že budeme pravdivejší, morálnejší a čistejší vo svojich činoch a myšlienkach, začneme pociťovať akúsi ľahkosť a sviežosť bytia. Budeme schopní vytvoriť plnohodnotné ľudské vzťahy, prirodzene budeme optimistickejší a celé bytie tu na Zemi nám zrazu začne dávať zmysel. A ako bonus, nás odmení i naše zdravie.
Totižto negatívne pocity ako napr. závisť, nenávisť a iné disharmonické city dokážu pri dlhšom trvaní výrazne oslabiť imunitný systém, ktorý následne nie je schopný naše telo chrániť. Moderná lekárska veda veľmi rada tvrdí, že sa snaží o kauzálnu liečbu, čo znamená odstránenie pravej príčiny ochorenia. Túto príčinu však hľadá – a nemôže inak – iba v hmotnej sfére. A tak príčinu nachádza napr. v pôsobení baktérií, vírusov a ďalších z vonku zasahujúcich škodlivých vplyvov a okolností. Avšak ochorenie spôsobené baktériami nemôže nijako zodpovedať otázku, prečo ochorela práve osoba A, i keď tieto baktérie nachádzame súčasne i u iných osôb, ktoré tomuto ochoreniu nepodľahli.

Inšpirujme sa prírodou
Blíži sa jar. Priestor pre nový život. Staré, už nefunkčné neexistuje. Zem to počas zimy zo sebou zobrala. I keď sa nám možno zdá, že ešte nie je na tých lúkach vidieť toľko kvetov a rozmanitej trávy ako počas obdobia leta, pôda je v najlepšie forme na to, aby podporila rast nových rastlín. Nových kvetov, byliniek, stromov. Počas zimného obdobia oddychovala, načerpávala energiu, zbavovala sa toho, čo už nefunguje a neprosperuje, aby urobila priestor pre nové.
Inšpirujme sa prírodou. Skúsiť to môžeme práve v tomto jarnom období. Pokiaľ chceme nájsť vysvetlenie na otázku „prečo“ – i keď možno neradi – musíme opustiť zabehnuté uvažovanie a uvedomiť si duchovnú podstatu človeka. Človek je predovšetkým duchom, duchovnou podstatou. Jeho hmotné telo je iba vonkajším obalom, akýmsi kabátom.
Kvalita duchovnej podstaty bude silne ovplyvňovať kvalitu obalu, ktorý sa k nej viaže. A práve nedostatočné duchovné vyžarovanie v určitom čase a priestore je základnou príčinou toho, že práve teraz poklesla obrana organizmu natoľko, že vplyv baktérií mohol prevládnuť tak, aby mohlo prepuknúť ochorenie. Z toho nám môžem byť jasné, že baktérie nie sú a nemôžu byť príčinou ochorenia, ale iba prostredníkom vzniku choroby. Pravá príčina v mnohých prípadoch leží hlboko v duchovnej sfére a liečba bude úspešná iba vtedy, pokiaľ sa podarí najskôr odstrániť duchovné príčiny, ktoré ležia vo vedomom ale niekedy i nevedomom porušovaní prírodného poriadku a zákonitostí.
 
Duša ako obeť doby
Častokrát stačí, keď sa človek len naladí na samého seba. Na svoje vnútro, svoje pocity a túžby. Boh nás stvoril tak, aby sme v sebe tú pravdu vždy nosili. No žiaľ pod vplyvom častokrát neláskyplnej výchovy, amorálneho pracovného a spoločenského prostredia, sužovaní finančným tlakom a „zblbnutí“ médiami, sa častokrát v sebe už ani nevyznáme a konáme opak toho, čo je nám súdené. A to je láska a mier.
Častokrát nás zastaví až ochorenie, ktoré ide ruka v ruke s prežívaným utrpením a strachom. Pritom ide „iba“ o dôrazné pripomenutie, že v našich súčasných životoch vznikla akási disharmónia, pretože náš rozum, pudy a chtíče prevládli natoľko, že duchovné „JA“ muselo ustúpiť a stiahnuť sa viac menej do ilegality.
A v tomto bode sú častokrát potrebný terapeuti, ktorí sa nás snažia nasmerovať späť na našu cestu, ktorá je v súlade s Božou pravdou, láskou a mierom, a skrze ktorú jedinú sa dokážeme naozaj vyliečiť.

Homeopatia pre liečbu tela i ducha    
Je tomu už pár rokov, kedy som sa začala homeopaticky liečiť a následne túto terapeutickú metódu i študovať. Počas mojej životnej cesty som okúsila množstvo alternatívnych terapií, pričom každá zohrávala svoju úlohu a boli mi prínosné.
Avšak najväčšiu pomoc, ktorá sa mi počas môjho života dostala, bola skrz HOMEOPATIU. Za seba i mnohých svojich spokojných klientov môžem tvrdiť, že i keď väčšinu ľudí privedie až fyzické ochorenie k homeopatovi, po určitej dobe homeopatickej liečby, nastane čosi zvláštne.
Homeopatia je energetická medicína, ktorá však lieči telo skrze ducha. A tak ako ja, tak i ľudia v mojom okolí sa začali meniť. Mnohí zlepšili svoj pôvodný životný štýl, zmenili stravovanie, prehodnotili názory a postoje na prácu, ktorú vykonávali, začali si všímať a byť vedomí vecí a ľudí, ktorí im neprinášali nič dobré a boli schopní urobiť zmeny. Pomaly sa rozhodli preberať stále väčšiu a väčšiu zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré v živote robia. Sú si vedomejší toho, čo do seba dávajú v podobe jedla, čo nakupujú v obchodoch, čím a kým sa obklopujú, akú prácu vykonávajú, čo je ich sen a či ho naozaj žijú.
Homeopatia pomáha duchu sa prebudiť, povstať z toho temného kúta, kam sme ho celé roky posielali. Tým, že sme sa nemohli prejaviť, že sme si nedovolili cítiť a potrebovať to čisté, pravdivé a Božie, to po čom naše srdcia túžia, sme si samy na seba ušili bič v podobe nefunkčných vzťahov, práce, kde nami opovrhujú či v podobe mnohých zdravotných problémov.
Homeopatia dokáže jemne a nenápadne meniť naše správanie a postoje k lepšiemu, zdravšiemu a láskyplnejšiemu správaniu. Privedie nás späť na našu koľaj, z ktorej sme sa vplyvom rôznych životných udalostí zošmykli. A utrpeli zranenia. Dokáže nám prinavrátiť zdravie, pomôcť s fyzickými ťažkosťami a posilniť a povzbudiť nás na duchu presne tak, ako je to pre nás vhodné.

Preto ak cítite, že potrebujete nahodiť naspäť na svoju životnú cestu, ak máte zdravotné problémy a chcete ich riešiť tak trochu „inak“ ako nám médiá prezentujú, budem rada, keď Vám budem prínosom v podobe homeopatickej terapie.

Časopis BALANS 3/23

Ako sa liečiť celistvo
Každé ochorenie vzniká z dvoch príčin. Jednak sa zvykneme zapodievať našimi telesnými bôľmi, no významnú, azda dôležitejšiu úlohu v prepuknutí našej zdravotnej nepohody majú chybné duchovné postoje.

Fyzické symptómy je v každom prípade potrebné liečiť. Potrebujeme si uľaviť a zmierniť bolesť.
Chemické lieky sú materiálnej povahy, a preto rozsah ich použitia je len v materiálnej rovine. To znamená, že môžu síce telesný príznak odstrániť, avšak príčina jeho vzniku nám stále ostáva. Niekedy sa stane, že i v takýchto prípadoch môžeme dosiahnuť vyliečenia na úrovni tela i duše, no vtedy je potrebné, aby si doktor získal našu plnú dôveru. Musí sa nám venovať, rozprávať sa s nami, musíme mať pocit, že o mu stojíme za to, aby sme boli naozaj vyliečení. Musí dôjsť k duchovnému zblíženiu. A v takom prípade, už je možné i cestou chemických liekov prísť k vyliečeniu na úrovni tela i ducha, a odstrániť tak zároveň i príčinu nášho ochorenia.
Avšak väčšinou to touto cestou nejde. Symptómy sú chemickými liekmi potlačené dovnútra organizmu alebo sa presunú inam. Za nejaký čas si môžeme na svojom tele všimnúť iný symptóm, oveľa závažnejší ako ten predchádzajúci. Dobrý lekár alebo liečiteľ tieto súvislosti pozná a vždy bude ošetrovať súčasne telo, ducha i dušu. Len týmto spôsobom môže dôjsť k trvalému vyliečeniu.

Okrem chemickým prostriedkov však existujú i iné terapeutické spôsoby, ktorými je možné liečiť súčasne symptóm i príčinu. Symptómy zmiznú, pretože sa im vezme „živná pôda“. Ak sme pripravení ísť cestou zdravia, cestou skutočného vyliečenia, nie len že naše telo sa nám odvďačí, ale i my samy sa budeme vo svojom vnútri cítiť po dlhej dobe báječne.
Poďme sa spolu pozrieť na najúčinnejšie cesty ako tomu docieliť.

Homeopatia
„Podobné sa lieči podobným“, to je kľúčová veta, ktorú v roku 1796 sformuloval lipský lekár Dr. Samuel Hahnemann. Hahnemann, zakladateľ homeopatického prístupu objavil, že látka, ktorá môže u zdravého človeka vyvolať určité symptómy, môže chorého človeka s podobnými symptómami vyliečiť. A to v prípade, že sa táto látka homeopaticky upraví. Čo znamená homeopaticky upraví? Základná látka sa mnohonásobne nariedi, pričom sa vibračné frekvencie látky prvotnej prenášajú na rozpúšťajúce médium. V krátkosti povedané, takto vznikne homepatický liek. I keď sa už vo výslednom homeopatickom lieku nedá preukázať ani čiastočka pôvodnej účinnej látky, prvotná informácia ostáva plne zachovaná. Toto superminimálne množstvo danej látky nie len že telu neublíži, ale vyvolá jeho obrannú reakciu a telo sa následne dokáže samo brániť. Homeopaticky umocnená látka pôsobí priamo opačne ako látka prvotná. Napr. Pokiaľ sme vypili príliš veľa kávy a kvôli tomu nemôžeme zaspať, je to práve homeopatický liek „Coffea“, ktorý nám pomôže.Základným pravidlom pri homeopatickej liečbe nie je jeho sila, ale správny výber. Každé homeopatikum totižto pracuje s telesným obrazom, emocionálnym i duchovným.
V každom prípade homeopatia nepracuje s diagnózami a neplatí v nej výber typu „na žalúdočné vredy máme týchto desať liekov“. Homeopatia pracuje s príznakmi týkajúcimi sa tela, ducha i mysle, ktoré komplexne triedi a zaraďuje. Následkom čoho je vo výsledku klientovi podaní liek, ktorého obraz sa najviac podobá súboru príznakov, ktoré chorý človek udáva. Pravá homeopatia je pokrytá konštitučnou liečbou človeka, kedy dôkladným výberom sa podľa príznakov homeopat dopracuje k jednému, tzv. konštitučnému lieku. Ten pokrýva všetky príznaky alebo aspoň ich drvivú väčšinu. Sú to i príznaky, nad ktorými by klasický lekár mávol rukou a vôbec by ho nezaujali. Napr. či chorému človeku vadí prievan z pravej alebo ľavej strany, či sa viac potí na dolnej alebo hornej časti tela, akú chuť pociťuje v ústach a pod. Pri nasadení odpovedajúceho konštitučného lieku sa môžu postupne, vracať ochorenia, ktorými si človek prešiel. Najskôr tie, ktorými si prešiel nedávno až nakoniec tie najstaršie. Následne všetky príznaky odoznejú a chorý človek opäť dospeje ku zdraviu.
Homeopatia je jedinečná a na človeka sa pozerá holisticky. Každý človek je pre ňu jedinečný, každý príbeh, ktorý so sebou prináša, je jedinečný. Jednak je to metóda bez vedľajších účinkov, ale čo je podstatné, je celistvý charakter jej liečby. Homeopatikum dokáže preliečiť ľudskú dušu takým spôsobom, aby sama „dozrela k rozhodnutiu“ s vecami, ktoré jej ubližujú prestať. Jemným, častokrát nenápadným spôsobom, začne človek meniť svoje postoje, názory, nastavenie mysle, správanie, až príde deň, kedy je jeho ochoreniu koniec a ani si toho nevšimne. Častokrát to zistí až na kontrole u homeopata, ktorý sa ho spýta ako je na tom ohľadom svojho problému. „Akého“?, vtedy sa človek zamyslí, ani si nevšimne, že už ho nemá.

Bunkové soli – soli života
Homeopatické minerálne soli, alebo soli života, mnohí z nás poznáme pod pojmom „Schusslerove soli“. Je tak kvôli tomu, že ich objaviteľom bol doktor Wilhelm Heinrich Schussler. Princíp účinku týchto solí spočíva v tom, že povzbudzujú organizmus k zmobilizovaniu vlastných obranných síl, k produkcii látok, ktoré sú potrebné pre udržanie zdraviu. Terapia založená na soliach života sa pokúša „pripomenúť“ bunkám a organizmu ich úlohu prijímať a zužitkovať soli života, ktoré máme každý v sebe. Táto schopnosť môže byť zmenšená alebo dokonca „zabudnutá“ v dôsledku nesprávnej výživy, disharmonických duševných stavov alebo ochorení. V homeopatickej podobe dávajú soli života bunkám nášho organizmu inštrukcie alebo informácie vyzískať z potravín určité životne dôležité minerály a použiť ich správnym spôsobom v komplexnom procese látkovej výmeny.

Bachove kvety a iné esencie z kvetín
Anglický lekár Edward Bach objavil v roku 1928 pri pokusoch na sebe prvú z kvetín, ktoré boli neskôr nazvané Bachove kvety. V kvetoch divoko rastúcich rastlín a stromov objavil liečivé vibrácie. Následne vyvinul metódu ako ich preniesť na vodu ako nositeľov substancií. Liečivé vibrácie kvetín pôsobia harmonizačne na citlivé roviny mysli, takže sa potom človek môže znovu otvoriť potenciálnej dokonalosti, uloženej v rovine duše. Tým dôjde k vyliečeniu.
Prirodzená jednota tela a duše je najviac zraňovaná vtedy, keď sa previníme proti jednote stvorenia a v našom živote dostanú priestor emócie vibrujúce príliš nízko. Sú nimi napr. pýcha, krutosť, nenávisť, sebectvo, nevedomosť, neistota, chamtivosť. To vedie zákonite k prepuknutiu ochorenia. Toto ochorenie je potom následkom odpojenia sa od vlastného „JA“, od Božského vedenia. Zdravie predstavuje naopak znovunastolenie jednoty medzi človekom a celým božským stvorením. Veľká kozmická sila, Boh alebo ŽIVOT, nám dali k dispozícií všetky prostriedky, aby sme mohli ísť svojou vlastnou životnou cestou vedomého vývoja a aby sme boli v harmónií so sebou a ostatnými tvormi.

Viera a modlitba
Opovrhnutie, s ktorým sa dnes mnohí ľudia vyjadrujú o modlitbe, je zarážajúce. Už mnoho rokov dozadu boli na Californskej univerzite robené pokusy o pomoc dvom chorým ľuďom, chorým na srdce, prostredníctvom modlitby. Skupiny, ktoré boli zostavené z príslušníkov rôznych vierovyznaní sa modlili za pacientov, ktorých osobne vôbec nepoznali. Skupina pacientov, za ktorých sa títo ľudia modlili, bola porovnávané so skupinou, za ktorú sa nemodlil nikto. Pacienti sami o tomto pokuse nevedeli. Ani ich ošetrujúci lekári. Výsledky v skupine, za ktorú sa ľudia modlili , boli výrazne dobré. Zverejnenie výsledkov pokusov v „Medical Tribune“ vyvolalo u amerických lekárov veľký záujem a došlo k uznaniu sily modlitby. Vysoké frekvencie, vyvolané modliacimi sa ľuďmi možno preukázať a zmerať. A použiť pre liečebné účely. Takúto veľkú energiu má k dispozícií každý z nás. Je vždy a všade prítomná a pripravená k použitiu. Tak ako môžeme pomocou zásuvky a zástrčky zviesť a použiť energiu elektrickú, môžeme sa napojiť i na energiu liečivú. A dosiahnuť toho môžeme práve prostredníctvom modlitby a koncentrácie.
Poznáme i iný príklad sily modlitby. Keď bola na Hirošimu zhodená atómová bomba, v jednom kláštore boli zhromaždení mnísi na modlitbách a sústredení v meditácií. Ohromný náboj energie, vychádzajúci z mníchov pôsobil ako ochranný štít a zabránil tomu, aby bol kláštor zničený. Všetci ostali zdraví.
Tiež vieme o situácií, kedy na jednej švajčiarskej klinike pri operácií došlo ku komplikáciám. Pacient začal silno krvácať a toto krvácanie nebolo možné zastaviť. Jeden z chirurgov, sa poznal so švajčiarskou liečiteľkou Emmou Zollerovou. Zavolal jej a poprosil ju o pomoc. Behom niekoľkých minút sa krvácanie zastavilo a operácia bola dovedená do zdarného konca.
Každý človek, ktorému sa podarí v sebe objaviť neotrasiteľnú dôveru vo všadeprítomnú božskú energiu, ju môže použiť pre seba a iných ľudí. 

Cesta skutočného uzdravenie tela i ducha, je cestou sebapoznania a rozvoja svojho vnútorného božského potenciálu. Metódy, ktoré som v tomto článku spomenula, sú jedny z najviac používaných spôsobov ako docieliť uzdravenie na tele a zároveň na duši. Skrze svoj liečivý energetický potenciál nás motivujú stať sa lepším ľuďmi a ísť za hranice svojho vedomého žitia.

Modlitba za zdravie
Ďakujem za oči, cez ktoré vidím krásu tohto sveta.
Ďakujem za nos, ktorým ho môžem ovoniavať.
Ďakujem za ústa, ktorými môžem pobozkať svoju mamu.
Ďakujem za uši, ktoré počujú ranný spev vtákov tancujúcich na stromoch.
Ďakujem za srdce, ktoré ma udržiava na žive.
Ďakujem za svoj dych, ktorý sa deje, i keď ho nevnímam. 
Ďakujem za nohy, ktoré ma nesú týmto krásnym životom.
Ďakujem za ruky, ktorými cez ktoré sa dokážem tvorivo vyjadrovať.
Ďakujem za seba, za svoje telo, ktoré vnímam ako dar.
A prosím ťa, Bože, nech tomu všetkému, tak i ostane.

Ďakujem. Časopis BALANS 2/23

Homeopatia pre mamičky

Byť rodičom je výzva. Povedala by som, tá najväčšia v tomto živote. Neraz sa nám pri prvom dieťatku stáva, že „celé“ je to s tým materstvom tak trochu inak ako sme si mysleli a trvá nám dlho, kým si k dieťatku ale i k novej úlohe „ženy – matky“, nájdeme vzťah.

Tehotenstvo je jedným z najkrajších období ženy. I keď nás niekedy môžu potrápiť ranné alebo i celodenné nevoľnosti, sme vzrušené a natešené z toho, keď porodíme svoje bábätko. Horlivo nakupujeme výbavičku, snívame o prechádzkach s kočárikom za poletovania farebného jesenného lístia, vidíme sa ako si spokojne a s úsmevom na perách ľaháme do postele, popri ktorej spinká naše dieťatko.
Nadíde čas pôrodu, prídu prvé známky obáv. Bolesti pri pôrode sú považované za štvrté najhoršie bolesti ľudského tela. No nie je to len telo, ktoré dostane počas pôrodu zabrať. Psychika má čo do činenia so spústou otázok, ktoré sa zrazu začnú vynárať zo stavov veľkého vyčerpania, strachu a bezmoci, ktorej pri pôrode ženy čelia.

No stále nás tá najťažšia časť, len čaká. „Je ľahké dieťa splodiť, je ľahké ho porodiť, no najťažšie je vychovať ho“, povedal raz neznámy autor. A mal pravdu. Na pôrodnom sále, vyšťavené a plné vzrušenia ocitáme sa zoči voči tomu malému zázraku, ktorého sme 9 mesiacov chránili vlastným telom. Tá krehkosť, tá jemnosť a zároveň sila emócií, ktoré so sebou táto chvíľa prináša. Tá maličkosť toho kým sme keď naozaj milujeme…

Ani si neuvedomíme ako ten čas letí, a my sa ocitáme s malým „batôžtekom šťastia“ doma. A tak plynú dni, a my si môžeme všimnúť, že to „celé“ nie je až také jednoduché ako sme si predstavovali. Vlastne, starať sa a vychovávať dieťa, je celkom zložité. Dieťa plače vtedy, kedy nám to veľmi nevyhovuje. Plače často a intenzívne. Každú hodinu vyťahujeme prsník a skúšame, či nie je hladné. Je mu zima? Nie je mu zima? Čo ak má vetry? A ono stále plače….. Čo keď toto je jediný spôsob ako s nami to malé stvorenie prvých pár mesiacov svojho života komunikuje.
Nočné vstávania nám tiež nepridávajú na znovunabití bateriek a keď si ešte primyslíme tú explóziu hormónov, ktorú sme si so sebou z nemocnice priniesli, psychika má čo robiť aby nás udržala ako tak „pohromade“.

Homeopatia je krásna v tom, že dokáže nie len „novopečenú“ maminku pohodlne usadiť do novej životnej úlohy. Dokáže ženu „udomácniť“ v materstve. Pomôže jej prinavrátiť stratenú duševnú energiu, preniesť sa cez popôrodné traumy, ktoré často krát nemajú konca. Privedie ju späť ku pozitívnejším myšlienkam a pomôže pevne uchopiť rolu „ženy – matky“.

Prinášame Vám zopár homeopatík, ktorými si vieme aj samé pomôcť, keď to zrovna na tej materskej nie je až také ružové ako si mnohí myslia😊 Ak by Váš zdravotný stav nezodpovedal ani jednému z nich alebo ak by Vám tieto nezaberali, obráťte sa na mňa a spoločne to pravé pre Vás určite vyberieme😊

Pulsatilla
Toto homeopatikum je obzvlášť vhodné pre tzv. „po-pôrodné blues“. Žena má veľké zmeny nálada, je veľmi plačlivá. Plače i úplne bezdôvodne, plače i na verejnosti. Je nanajvýš zraniteľná, všetko jej ubližuje. Má pocit, že si sama nerozumie. Čo jej robí dobre, je pocit nehy, pozornosti a podpory. Intenzívne potrebuje utešovať. Potrebuje prejavy lásky a náklonnosti od manžela. Vtedy sa cíti oveľa lepšie.

Oxytocin
Homeopatický oxytocín používame, keď mamičke evidentne oxytocín chýba. Môže to byť spôsobené traumatickým pôrodom, separáciou od bábätka ale i podávaním umelého oxytocínu pred pôrodom.
Žena je smutná, nemá o nič záujem, je apatická. Pocity voči bábätku nie sú aké by mali byť, ako by sa očakávalo. Chýba spojenie „matka – dieťa“. Tiež dieťa nemusí prejavovať o matku záujem. Matka sa môže vyjadrovať i emocionálne chladne vo vzťahu k svojmu dieťatku. Môže hovoriť napr. „Toto je moje dieťa? Nepoznám ho. Viem, že by som ho mala mať rada, ale necítim nič. Očakávala som, že ho budem hneď milovať. Nič také necítim.“

Muriatic acid
Doslova vyčerpané matky na materskej. Môžu mať pocit, že ich celý svet sa točí okolo dieťaťa / detí. Nič okrem ich domácnosti a starostlivosti o dieťa neexistuje. Pocit zaseknutia, uväznenia, zacyklenia v úlohe matky. Introvertné, smutné a zatrpknuté. Vyčerpanie sa prejavuje tak ako na energetickej úrovni, tak i na mentálnej a fyzickej. Pocit svalovej slabosti. Extrémne nízka vitalita. Tieto osoby sa neustále sťažujú. Častokrát sú to ženy s tmavými vlasmi a tmavými očami, no podmienka to nie je.

Natrium muriaticum
Matky typu Natrium muriaticum prežívajú hlboký smútok a melanchóliu. Nechcú sa veľmi rozprávať, sú introvertné. Častokrát nás môže prekvapiť, že žena bude otočená ku stene keď s ňou chceme nadviazať kontakt. Je tichá, mĺkva. Nevyjadruje svoje pocity, neplače. Ak by aj plakala, nikdy nie na verejnosti. Iba v súkromí domova. Chce byť sama a priam neznáša utešovanie. Iba to zhorší jej náladu. Môže byť dojatá vážnou hudbou a má chuť na slané jedlá.

Caulophyllum
Matky Caululophyllum sa túžia starať o deti. Majú ich veľmi radi. Avšak vo vnútri pociťujú veľký strach z toho, či ich dokážu vychovať správne. Majú obavy z toho, či ich tehotenstvo dopadne dobre a či dieťa donosia. Či budú mať dostatok mlieka pre dieťa.
Následne sa boja, že o dieťa prídu. Boja sa i v neskoršom veku, že ich dieťa raz odíde z domu preč a oni budú bez neho. Boja sa toho pocitu, kedy začne ich dieťa žiť svoj vlastný život. Boja sa, že všetko dopadne zle. Že ich život potom stratí zmysel akonáhle deti odídu z domu preč. Boja sa o fyzické zdravie dieťaťa, že nie je dostatočne silné pre fyzický svet.
Vo všeobecnosti sú to jemné, plaché ženy, ktoré si o sebe myslia, že sú silné. Sú to nervózne, slabé matky, ktoré počas svojej slabej chvíle môžu odmietať i jesť, popr. trpia i hysterickým správaním.

Saponaria
Pociťujú veľkú úzkosť o svoje deti. Že všetko skončí zle. To znamená, že si vôbec neužívajú prítomnú chvíľu, neužívajú si ani svoje tehotenstvo pretože majú neustále pocit že to nedopadne dobre. Veľmi sa obávajú pádu. Sú depresívne, apatické a neustále ospalé. Pociťujú úplnú ľahostajnosť k bolesti alebo možnej smrti.

Svet homeopatie je pestrofarebný ako príroda sama. Ponúka ľuďom skutočné uzdravenie. Uzdravenie tela, mysle a zároveň našich emócií. Tak ako homeopatia uzdraví všetky úrovne nášho bytia, dokáže prečistiť i prostredie a vzťahy, v ktorých sa nachádzame.

Všimli ste si niekedy, že príroda nemá rada extrémy? Áno, jeden z nepísaných zákonov múdrej Matky Zeme je ten, že nás neustále núti k vyrovnaniu energií medzi dávaním a braním.

Tento zákon sa prejavuje na každom kroku, platí tak ako pre mŕtvu hmotu, tak aj pre všetko živé. Rastlinky, ktoré pravidelne hnojíme, nám poskytujú viac plodov o vyššej hmotnosti ako tie, ktoré živoria niekde na suchu, na skale. Oni tiež viac dostávajú a preto i viacej vydávajú.
Len človek sa akosi snaží vymaniť z popod tohoto zákona. Akoby ani nepatril do Vesmíru. Avšak trvalé narúšanie akéhokoľvek zákona nemôže viesť k ničomu dobrému. Narastajúca disharmónia ľudskej činnosti sa odráža v narastajúcom počte ochorení.
Na svete je neobmedzená hojnosť všetkého, po čom ľudia pachtia. Avšak práve túžba po hojnosti, po neobmedzenej hojnosti, túžba po braní bez dávania primeraných protihodnôt, nás priviedla na samotný pokraj ekologickej a morálnej katastrofy. Tragédiu ekologickej situácie si mnohí ľudia uvedomujú, no žiaľ neuvedomujeme si tragédiu morálneho úpadku. A ten začína v disharmónií vzťahu medzi dávaním a braním. Alarmujúce je, že väčšina ľudí túto disharmóniu už ani nepociťuje.

Aby sme mohli brať, musíme najskôr dávať
Ak chceme zhlboka dýchať, musíme najskôr poriadne vydýchnuť. Ani odpočívať nemožno do zásoby. Zbytočné pracované prepínanie škodí (teda nadmerný výdaj), avšak pohodlný život, reprezentovaný hovením si v pokoji na gauči pri chipsoch, je azda ešte horší pre ľudský organizmus.
Pre náš organizmus je vyššia spotreba potravín prospešná a únosná iba určitú dobu, a potom sa organizmus musí brániť nadbytku. Jednak náš organizmus vyrába tuk, čiže tlstneme, a jednak sa snažíme nadbytočnú potravu jednoducho nespracovať a čo najrýchlejšie vylúčiť. To znamená pre náš tráviaci trakt len to, že pomaly ale iste premieňa v akúsi „stoku“, ktorou doslova preletia desiatky kilogramov prebytkov. Túto potravu musí ale niekto vyrobiť a odniekiaľ získať. Avšak príroda je dôsledná a nechce dať viac, ako do nej vložíme – preto musíme viac hnojiť. Následne, prebytok hnojív prechádza do potravinových produktov.
Podobné disproporcie medzi dávaním a braním môžeme hľadať azda vo všetkých sférach nášho života. Dotýkajú sa bezprostredne každého z nás.

Dôsledky nadmerného príjmu
Dr. Mukund Bhóle, indický jogín a lekár upozornil v tejto súvislosti na fenomén tzv. paradoxného hladu. Pri porušení princípu príjmu a výdaja začne totižto náš organizmus chybne spracovávať niektoré signály. Trvalo prejedajúci sa človek nakoniec začne trpieť hladom, pretože jeho telo si zle preloží vnútornú informáciu o zvýšenom vylučovaní. To je nutné kvôli tomu, že nadbytok proste už nejde spracovať – a telo sa bude rovnováhu príjmu a výdaju snažiť zachovať úplne nelogickým spôsobom. Telo nám bude hlásať: „Pozor, zvýšený výdaj – potrebujem zvýšiť odpovedajúcim spôsobom príjem! Som hladné, daj mi niečoho najesť!“.
Ale nebezpečie nie je iba na úrovni potravín. Na úrovni energetickej hlási telo svojmu majiteľovi: „Som unavené, zachráň ma, poď si so mnou oddýchnuť alebo ma aspoň niečím vzpruž!“
Čo častokrát radi akceptujeme a doprajeme si malú pauzičku, doplnenú nevyhnutným kafíčkom. I keď odpovedajúca protiváha našej činnosti by bol výdaj energie zodpovedajúci päť kilometrovému behu.

Ale i na úrovni informačnej nie je všetko v poriadku. Náš referent po celodennom maratóne s hláseniami, dotazníkmi, jednou poradou, po hádke so šéfom, po rozbroji so svokrou, …. usadá unavené a s novinami v ruke k televízoru, aby sa dozvedelo, že pandémia corona vírusu stále pokračuje, Slovensko je stále viac a viac zadlžené, chystajú sa zdvíhať poplatky za elektriku…. a v ruke si len tak mimochodom držíme čokoládový bonbón, aby sme nahradili v ústach cigaretu, keďže lekár predsa po náznaku infarktu fajčenie jasne zakázal….

A tak žijeme trvale v stave prevažujúceho príjmu a paradoxne cítime hlad po ďalších pôžitkoch. Vznášame ďalšie a ďalšie nároky na spoločnosť, na prírodu – a pritom stále nemáme ten pravý, povznášajúci pocit uspokojenia zo života a z dobre urobenej práce.

Pritom by stačilo tak málo
Zastavme sa na chvíľu a pokúsme sa prehodnotiť hierarchiu životných hodnôt. A skúsme vsadiť na dávanie. Rozdávajme úsmevom dobrú náladu, svoje vedomosti, svoje srdce. Dajme prednosť prechádzke pred napínavým televíznym seriálom a jablku pred tyčinkou. Pohladkajme naše deti, i keď neprinesú zo školy zrovna jednotku, len pre ten pocit aby vedeli, že ich máme radi. Dajme partnerovi darček i keď vieme, že narodeniny bude mať až o mesiac.
A jedného dňa príde zmena. Úplne neohlásená, tíško. Ale poznáme ju. Budeme sa cítiť sviežejší. Zistíme, že máme radosť, pretože začalo snežiť a okúzli nás i rybie oko mrazivého úplnku.

Desať zlatých pravidiel duševného zdravia
1.Pamätajme si, že každé utrpenie, aj to najväčšie, raz prejde. Všetko dianie v čase, je premenlivé. Po daždi vychádza slnko. Vždy.
2.Tam, kde nemôžeme pomôcť, ani zmeniť chod vecí, nestarajme sa zbytočne o cudzie záležitosti. Mrháme energiou, ktorá nie je často krát ani vítaná.
3.Neprepadajme panike kvôli zodpovednosti. Naša schopnosť a odolnosť porastie o to viac, o čo menej sa poddáme zhonu, vzrušeniu a pesimizmu.
4.Vyvyrujme sa boja proti našim predstavám. Boje, ktoré existujú iba v našich predstavách, nás najviac vyčerpávajú. Nezapletajme sa do neplodných záľub, ktoré nás nedovedú k cieľu. Pamätajme, že sila je v jednoduchosti, preto nerozbíjajme svoje sily.
5.Nežime v minulosti, nepremýšľajme pridlho o budúcnosti. Žime prítomným okamihom. Nič dôležitého nezmeškáme.
6.Rázne odložme nenávisť, závisť a túžbu po deštruktívnej kritike. Kritika, ktorá súčasne neprináša pomoc a náznak, ako zlé zlepšiť, je niekedy horšia ako pôvodná zlá vec.
7. Zažeňme myšlienky o dôstojnom „usadenom“ starnutí. Snažme sa uchovať si zmysel pre romantiku, dobrodružstvo a recesiu. Nebojme sa v žiadnom veku nových stretnutí a nových úloh.
8. Dôverujme ľuďom a majme ich radi. Neočakávajme od nich dokonalosť, ani my predsa nie sme dokonalí. Snažme sa oceniť ich individualitu. Len málo ľudí na tejto planéte je vyslovene zlých.
9. Pozorujme svoje okolie a všimnime si, že naše problémy sú v zásade rovnaké ako problémy mnohých iných ľudí. Aj lekár trpí bolesťou, aj policajtku niekedy drtí strach, aj kráľ plače pri smrti svojho syna. Nekomplikujme si svoje životné úlohy. Hrajme ich s dôverou a odvahou, ale vždy so zmyslom pre fair – play.
10. Pamätajme na to, že naša skutočná skúška nie je to, ako rolu, ktorú si samy vymyslíme, splníme. Ale to, ako splníme rolu, ktorá nám bola osudom prisúdená.