Kategória: Pre dušu

V dnešnej dobe možno neexistuje žiadny iný výživový doplnok, ktorý by prekonal mieru ochrany pred rakovinou a inými ochoreniami, akú poskytuje ľanový olej. Čas Vianoc je preto skvelá príležitosť ako pomôcť rodine a blízkym priateľom a umožniť im využívať výhody tejto „nutričnej elektrárne“, najbohatšieho a cenovo najprijateľnejšieho zdroja omega-3 mastných kyselín Matky Zeme. Ľanového oleja!

     Už na základnej škole sme sa učili, aké sústavy tvoria ľudské telo. Dokopy je ich 10 a ja by som sa s Vami rada podelila o správne fungovanie jednej z nich. Jedná sa o sústavu tráviacu, do ktorej všetko čo cez ústa prijímame do svojho tela, považujeme za „palivo“ aby naše telo fungovalo. Za jedno také „palivo“ sa považujú i probiotiká, ktoré sú azda jedny z najdôležitejších hnacích síl pre náš organizmus. No ako iste poznáme tento princíp zo života, nie je nafta ako nafta, nie je benzín ako benzín.  

     Keď som začala písať tento článok, vôbec som nevedela o čom bude. Popri jednej z mojich prechádzok so synčekom Jakubkom, ma napadol len jeho názov. Nemala som ani najmenšie tušenie čo by mal obsahovať a akým smerom viesť jeho pointu. No stále mi behali v hlave slová jeho názvu – „O sny sa treba starať“. A tak išlo pár dní, týždňov, kedy nastal čas sadnúť si za počítač….

     Najskôr si ujasníme o akých snoch bude v tomto článku reč. Možno niekoho napadnú sny, ktoré sa nám snívajú v noci. Tie majú síce tiež svoje opodstatnenie a starať o ne sa dá takisto (napríklad prostredníctvom lucídneho snenia). Avšak ja sa chcem venovať téme ŽIVOTNÝCH SNOV. Životných prianí, predstáv a túžob našej duše. A aj tomu, ako sa o ne starať.  

     Rodíme sa ako bytosti z mäsa a kostí, ktoré oživuje naša duša. Postupne otvárame oči a zisťujeme, že tie ruky a nohy ktoré tak často vídame pred svojimi očami, sú naše. Wow, veľká to vec! Celkom bezbranní a úplne odkázaní na rodičov prichádzame na tento svet aby sme naplnili svoj potenciál. To je úloha, kvôli ktorej príde na zem znova a znova duša.

     Avšak ešte pred tým, ako sa „narodíme“, máme plán. Niekto chce prekonať strach z výšok, niekto si chce založiť rodinu, v ktorej sa bude cítiť bezpečne a milujúco, niekto si chce urobiť kariéru a vydať sa svetom celoživotného vzdelania, niekto chce dosiahnuť permanentný pokoj v srdci. Každý snívame o inom. Avšak narodíme sa rodičom a do spoločnosti, ktorá častokrát formuje náš život tak, že zabudneme na to odkiaľ sme a vlastne kvôli čomu sme sem prišli.

A tak čas plynie…

     Intuitívne, počas celého nášho života na zemi, vyhľadávame miesta, ľudí a situácie, ktoré nás majú doviesť k naplneniu potenciálu našej duše. Tiež tomu môžeme hovoriť i „k splneniu našich snov“ 😊 Vedie nás k tomu naša intuíciu, nás vnútorný hlas, ktorý sme častokrát potlačili v snahe zapadnúť do mentality pozemskej spoločnosti.

     Avšak ako ide čas, z hĺbky srdca nás to kope stále viac a viac a pokiaľ prestaneme ignorovať toto vnútorné volanie, náš život začne naberať úplne iný smer aký sme mu dovtedy dali. Staneme sa šťastnejšími, doslova budeme žiariť! A to všetko kvôli tomu, že sa budeme s tým, s kým nás to baví, budeme robiť prácu ktorá je pre nás zmysluplná v každom smere, budeme navštevovať miesta, ktoré nás obohatia o nové skúsenosti a pod.

     Keď prestaneme byť v úlohe obete a začneme si vedome tvoriť náš život, naše sny sa postupne stanú skutočnosťou. Začnú mať stále jasnejšiu a jasnejšiu podobu. Zrazu vieme akú profesiu chceme vykonávať, v akom dome bývať, kde sa vydávať, koľko detí mať, kam ísť na dovolenku či aký zážitok zažiť. No mnoho ľudí si zhmotnenie svojich prianí predstavuje ako cieľovú rovinu. Ale nie je to však tak. Totižto…

…o sny sa treba i starať 😊

     Je veľmi dôležité aby čokoľvek, po čom sme túžili a splnilo sa, sme vedeli i správne „obhospodarovať“. A tým nemám na mysli upratávanie vysnívaného domu či nakupovanie oblečenia pre vytúžené dieťa. Mám na mysli „duchovné obhospodarovanie nášho sna“. Teda to, ako k nemu pristupovať po tom, ako sa už splnil.

Ako sa teda starať o svoje sny?

VĎAČNOSŤ
Sme zvyknutí preukazovať vďaku do tej doby, pokým nedostaneme to, po čom túžime. Vďačný by však človek mal byť i potom, ako dosiahne to o čom sníval. Prečo? Jednoducho keď nie si vďačný / vďačná, tvoje ego prehlušuje pokoru voči manifestácií snov, a tvoj sen sa môže pomaly začať strácať. A preto by sme mali by sme byť vďační po celú dobu trvania nášho sna. Pretože kedykoľvek sa môže stať, že zdravie sa naruší, vzťahy sa naštrbia či sa ocitneme v situácií, ktorá nás prinúti vytúžený dom predať. A tu sa posúvame k ďalšiemu bodu, ktorý s vďačnosťou úzko súvisí…

NEBRAŤ NIČ AKO SAMOZREJMÉ
Ľudia si zvyknú na dobré i na to zlé, vravieva sa. Ľudia si však zvyknú na čokoľvek. Či je to šéf, ktorý nás vo vysnívanej práci šikanuje alebo vzťah, po ktorom roky túžili a naplnil sa. Ak však stratíme prvotnú iskru, to nadšenie, ktoré poháňalo našu túžbu, i po tom, ako sa zhmotnila, môže sa nám zdať, že náš sen „vybledne“ (v tom lepšom prípade) alebo sa opäť začne pomaly vytrácať z nášho života (v prípade horšom). Preto by sme mali brať všetko (nie len) to, čo sa nám splnilo ako výnimočnú vec. A nebrať to ako samozrejmosť. Život je pestrofarebný avšak vyfarbujeme si ho my.

REŠPEKT K ŽIVOTU
I napriek tomu, že sa nám jeden či viac snov už splnili, mali by sme sa mať na pozore aby sme nespadli do pasce ega. Do pasce, kedy môžeme nadobudnúť pocit, že sme niečo viac, že sa nám viac darí, že sme lepší či si viac zaslúžime ako ostatní. Život odmeňuje každého podľa jeho myšlienok, názorov a činov a tak sa môže ľahko stať, že na základe nášho egoistického postoja po nadobudnutí práce snov, sa náš sen rozplynie a samy sa ho týmto postojom vzdáme.

Niektorí ľudia veria v posmrtný život, hoci veda preukázala, že …

V bruchu tehotnej ženy sa ocitli dvojičky. Jedno z nich bol malý veriaci, druhé malý skeptik.
Malý skeptik sa pýta: „Veríš vlastne v život po pôrode?“
Jeho brat odpovedá: „Áno, samozrejme, je predsa celkom očividné, že život po pôrode existuje. Náš
     život tuto je len preto, aby sme rástli a pripravili sa na život po pôrode, aby sme boli dosť silní na to,
     čo náš čaká.“
„To je blbosť, žiadny život po pôrode predsa neexistuje. Ako by mal vlastne taký život vôbec vyzerať?“
„Ani ja to neviem presne. Ale určite tam bude oveľa viac svetla ako tu. A možno, budeme dokonca behať
     a jesť ústami.“
„To je úplný nezmysel. Behať – to predsa nejde. A jesť ústami, to je úplne smiešna predstava. Máme
     predsa pupočnú šnúru, ktorá náš živí. A mimo toho je nemožné, aby existoval život po pôrode,
     pretože pupočná šnúra je krátka už teraz.“
„Určite je to možné. Len bude všetko okolo trochu iné, než ako to, na čo sme zvyknutí tu.“
„Veď sa ešte nikdy nikto spoza pôrodu nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život je jedno
     veľké trápenie v temnote.“
„Pripúšťam, že presne neviem, ako bude život po pôrode vyzerať, ale v každom prípade potom uvidíme
     maminu a ona sa o nás postará.“
„Mamu?!?! Ty veríš na mamu? A kde má akože byť?“
„Veď je tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej, prostredníctvom nej. Bez nej nemôžeme vôbec
     existovať.“
„To je mi pekná hlúposť! Z nejakej mamy som nevidel ešte ani kúsoček, takže je jasné, že nemôže
     existovať.“
„Niekedy, keď sme úplne potichu, môžeš počuť ako spieva. Alebo cítiť ako hladká náš set. Pevne verím  
     tomu, že náš skutočný život začne až potom!“

                                                                                                                 (Prevzaté z časopisu YOU, 3/2002, str. 30)

Môj dedko – bylinkár, robieval „zelený elixír mladosti a večnej krásy“, ako mu vravieval. V tej dobe mi ešte zdravý životný štýl nič nehovoril a tak som s úspechom ignorovala jeho ponuku popíjať ho.

Avšak o nejakú dobu na to mi priniesol pohár semien pohánky a doslova nástojil na tom aby som si ju zasadila. Veľmi som sa tejto byline nevenovala, nikdy ma totižto neupútala. Vzhľadovo nie veľmi atraktívna, nemala ani pevnú stonku takže častokrát pri svojej výške a poveternostných podmienkach bola mierne zvalená jedna na druhej v dedkovej záhradke.

 Pripomínala mi takú neohrabanú burinu.

No semienka som si zobrala. Za jedno som nechcela odmietnuť dedkovu pomoc a za ďalšie, čosi vo mne mi hovorilo, že si ich mám zobrať. Môj zdravotný stav mi už dlhšie našepkával, že práve ona je vhodnou bylinou pre moje vtedajšie neduhy avšak ja som ju v podobe či už dedkových elixírov mladosti a večnej krásy alebo na tanieri ako prílohu k mäsu, ignorovala. Už dlhšiu domu ma sprevádzal pocit ťažkých nôh, častejšie mi tiekla krv z nosa, ľahko sa mi tvorili modriny a neskôr sa začali objavovať i metličky na nohách.

Zopár večerov pri knihách od legiend fytoterapie ako J.A. Zentricha, P. Váňu či J. Janču a pomaly som si začala uvedomovať, že táto bylinka má pre mňa oveľa väčší prínos ako sa mi na začiatku zdalo.

     A tak som o sto šesť sadila jednu várku pohánky za druhou. Aby jej bolo dostatok 🙂

Pohánka má nezastupiteľné miesto vo väčšine herbároch a právom by sa mohla označiť za špecialistu vo svojom obore 😊 Týmto sa chcem s Vami teda podeliť o krátke informácie, ktoré som popri mojom štúdiu a praxi za ten čas nazbierala.

Pohánka a rutín
     Rutín, nachádzajúci sa v pohánke, sa radí medzi bioflavonoidy (t.j. flavonoidy, ktoré majú podstatnú biologickú aktivitu). Je zložený z rutinózy, ktorá predstavuje cukornatú zložku byliny a z kvercentínu.
     Rastliny, ktoré vykazujú vyšší obsah bioflavonoidov, obsahujú súčasne i vyššiu koncentráciu vitamínu C a zároveň zvyšujú jeho vstrebateľnosť v rôznych tkanivách a orgánoch ľudského tela.

     Je vedecky dokázané, že súčasné užívanie flavonoidov a vitamínu C má antioxidačný účinok a v prekyslenom prostredí človeka ničí voľné radikály. Práve vďaka obsahu flavonoidov v pohánke spočíva jej najväčší prínos. Posilňuje krvné kapiláry, následkom čoho sa stávajú cievne steny pružnejšie, pevnejšie a menej priepustné. Mierne sa znižuje krvný tlak, riziko vzniku artériosklerózy, znižuje sa hladina cholesterolu v krvi a zvyšuje jeho vylučovanie v žlčových kyselinách.

     Pohánka je rovnako i skvelým antitrombotikom, znižuje zrážanlivosť krvi. Fixuje krvné doštičky na kolagén, na ktorého tvorbe sa i podieľa. Názov rutín je odvodený od ruty vonnej, v ktorej bol objavený. U nás sa rutín najčastejšie vyrába z nezrelej pohánky, ktorá ho obsahuje až 2%.

Rutín ako alergén
     Rutín reaguje so slnečným žiarením a pri zbere u zvlášť citlivých ľudí, je potrebné používať rukavice. Na pokožke môžu vzniknúť nepríjemné pľuzgiere, ktorým predchádza začervenanie a svrbenie postihnutého miesta.
     Bolo zistené, že domáce zvieratá (najmä ovce, ošípané a kone), ktoré boli kŕmené výlučne pohánkou strelovitou alebo tatárskou, trpia na slnku zvláštnou chorobou, tzv. fagopyrizmom (pozn. fagopyrum lat. pohánka). Avšak zmenou krmiva a ochranou pred slnečným žiarením toto ochorenie zmizne.

Pohánka v homeopatii
     Jedným z hlavných charakteristík človeka, ktorý potrebuje homeopatikum z pohánky je neschopnosť udržať na čomkoľvek pozornosť. Tento človek môže byť i nadmieru šťastný, avšak jeho myseľ je roztekaná, pôsobí protichodne až depresívne.

     Má na všetko chuť, je schopný zjesť úplne všetko, čo v prenesenom význame hovorí o tom, že je i schopný v živote všetko akceptovať. I tie najhoršie poníženia. Z dôvodu jeho neschopnosti sústrediť sa, sa môže sťažovať na problémy s učením a pamäťou. Horšie sa mu spáva a môžeme si na ňom všimnúť i to, že neustále zíva a naťahuje sa. Má veľa snov, ktoré spravidla zhoršujú kvalitu jeho spánku. Zhoršenie všetkých príznakov prichádza medzi 5-6 hodinou večer a od 5. hodiny rannej, kedy sa budieva.

     Takýto ľudia si radi pochutia na káve, pretože im dokáže pomôcť pri žalúdočných ťažkostiach. Môžu pociťovať dutú bolesť hlavy, pocit ako keby im boli oči vytláčané zo zadu z hlavy a súčasne ťahané nejakými šnúrami naspäť. Pocit, akoby mali v očiach piesok. Oči im slzia, najmä pri čítaní.

     Je tiež nutné spomenúť, že pôžitkárstvo v pohánkových koláčoch môže byť profylaktickou príčinou poškodenia pokožky. Čo nás dovádza k faktu, že ľudia, ktorí potrebujú pohánku v podobe homeopatika, často prichádzajú k homeopatovi s problémami s pokožkou ako sú napr. ekzémy, lokálne alebo celotelové svrbenia na pokožke, jej začervenania (súvislosť s alergickou reakciou na jej zložku – rutín).