Kategória: Balans

Čo drží naše telo pohromade?

Celok nášho tela tvoria telesné stavebné kamene, myšlienky a city. Najdôležitejšími stavebnými kameňmi tela nie sú ani vitamíny, ani každodenná potrava, ale správne minerálne látky. Tie sú stavebnými kameňmi všetkých buniek v tele. Ktoré minerálne látky to sú?

Vápnik
Je najdôležitejšia a najcennejšia minerálna látka. Ak ho má naše telo dostatok, znamená to silu a energiu, schopnosť rozhodovať a správny a dobrý myšlienkový výkon.
Obzvlášť veľké množstvo tejto látky potrebujeme ak trpíme osteoporózou, artritídou a reumatizmom.
Ako spozorujeme či nášmu telu chýba vápnik? Môže dôjsť napr. ku koktaniu a zajakávaniu, zvýši sa naša citlivosť na bolesť, kosti sú mäkké, tkanivo môže reagovať veľmi bolestivo. V prípadoch extrémneho nedostatku vápnika existuje i nebezpečie kolapsu v podobe napr. príhoda medzistavcovej platničky.
Veľký dôraz sa pri dostatočnej hladine vápnika v našom tele kladie i na dostatok jódu. Pokiaľ nemáme dostatok jódu v našom organizme, vápnik naše telo jednoducho neprijme.
Za vhodné zdroje vápnika sa považuje zelená listová zelenina, syry, tahini pasta, kefír a kyslé mliečne výrobky, vajíčka (najmä žĺtka), sardinky bez oleja, slede.

Zinok
Má zásadný význam pre prácu a funkciu všetkých vitamínov. Je komponentom inzulínu. Práve na ňom závisí dobrý stav naše pokožky, nechtov i rast vlasov. Zinok potrebujeme pre rýchlejšie hojenie rezných rán a spálenín.
Ak ho nemáme dostatok, tak zisťujeme že poškriabanie na pokožke zostáva dlho viditeľné, nechty na prstoch rúk majú biele škvrnky, naše sexuálne funkciu prestávajú byť dostatočné, prichádza únava a rany sa dlho hoja.
Obzvlášť potrebný je zinok pre dobrý sluch, funkciu mozgu a v prípadoch cukrovky.
Bohaté na zinok sú dyňové semienka, pšeničné otruby a klíčky, väčšina húb, hovädzia pečienka a väčšina rýb. Tiež ho možno dodať telu cez kakao, melasu, orechy alebo strukoviny.

Chróm
Zodpovedá za látkovú výmenu glukózy. Glukóza nám dodáva energiu. Chróm zaisťuje lepšie zásobovanie inzulínom. Príliš málo chrómu môže mať za následok veľkú únavu, stratu energie, kolísanie hladiny cukru v krvi, nízku hladinu krvného cukru a tiež príliš cukru v krvi pri diabetikoch.
Chróm môžeme nájsť v kvasniciach (obzvlášť pivovarských), čiernom korení, pšeničných klíčkoch a teľacej pečienke.

Železo
Naša príroda to zariadila priam úchvatne. Keď žena otehotnie, automaticky sa jej hladina železa zníži. To je normálne, priam nevyhnutné. Je to kvôli tomu, aby spomalila. Aby viac oddychovala, venovala sa sebe, myslela na seba a bábätko. No častokrát je hladina železa pod úroveň „tehotenskej normy“, a tak je potrebné ho doplniť. Veľmi vhodnou formou ako kompenzovať straty železa počas tehotenstva je jeho homoepatické dopĺňanie. V rámci užívania výživových prípravkov s obsahom železa, je totižto možné že ho telu dodáme počas tehotenstva viac ako potrebuje. V homeopatii tento „nežiadúci účinok“ nehrozí. Telo si vezme presne toľko, koľko potrebuje.  
Železo je inak nevyhnutné pre prenos kyslíku krvným obehom z pľúc do ostatných častí tela. Posilňuje naše nervy, svaly a krv. Je prírodnou ochranou pred jedovatými látkami vyvolanými škodlivým životným prostredím.
Príliš málo železa znamená zvýšené ukladanie kadmia, chronickú únavu z nedostatku kyslíku, chudokrvnosť, zápchu a vypadávanie vlasov. Naopak, príliš vysoká hladina železa zdržuje prijímanie zinku.
Najbohatším zdrojom železa je melasa. Ďalej ho obsahujú vnútornosti, červená cvikla a čučoriedky, slivková šťava, sušené marhule a orechy, dyňové a slnečnicové semienka a tiež hrozienka a pšeničné klíčky a otruby. 

Sodík
Sodík potrebujeme pre žalúdočné šťavy a telesné tekutiny. Je potrebný k vyrovnaniu kyselín v tele. Udržuje ostatné minerálne látky v krvi v kvapalnej forme. Dôležitá je jeho úloha pre svalový tonus a kontrakciu svalov. Veľa ľudí však prijíma príliš mnoho nátria (solia), čo má za následok závrate, zadržovanie vody v tkanivách a napr. i deficit draslíka.
Sodík nájdeme najmä v celozrnnom žitnom chlebe, ovsených vločkách, kukuričných plátkoch, kyslej kapuste, hubách, zemiakoch, ale i v hrášku, rajčinách či jablkách.

Draslík
Udržuje v našom tele elektrickú a magnetickú energiu, má veľký význam pre obnovu tkaniva, kostí a svalov. Naše svaly sa udržiavajú v pohybe práve draslíkom. Okrem toho ho potrebujeme pre normálny rast a pre rytmický srdcový tep. Povzbudzuje naše ľadviny, aby vyplavovali nahromadenú vodu. Nedostatok draslíka si môžeme všimnúť ako srdcovú slabosť, prípadne búšenie srdca, poruchy srdcového rytmu, slabé reflexy, svalovú slabosť, sklon k edémom, suchú pokožkou.
Takmer vždy dochádza k nedostatku draslíka následkom vedľajších účinkov liekov, ako je časté užívanie močopudných prostriedkov a preháňadiel. 
Draslík možno nájsť v bielej fazuľke, vlašských orechoch, mandliach, hrozienkach, zemiakoch či špenáte.

Mangán
Aktivuje celú radu enzýmov, špeciálne tých, ktoré sú zodpovedné za tvorbu kolagénov a mukopolysacharidov, ktoré sú zasa súčasťou väziva kože, chrupavky, šliach a kostí. Je nevyhnutný pre činnosť nášho mozgu a nervov.
Ak je mangánu v našom tele málo, môžeme trpieť nedostatkom „kĺbneho maziva“, zvyšuje sa nám hladina krvného cukru, trpíme neplodnosťou a problémami v tehotenstve, závratmi a máme sklon k alergiám. S prívodom mangánu však do tela musí ísť ruka v ruke i dodanie zinku.
Najlepšie zdroje mangánu sú hovädzie mäso, hydina, celer, bravčové ľadviny, syry, kakao, gaštan.

Meď
Potrebujeme pre telesný príjem železa, pre rast a funkciu kostí, ako i pre tvorbu RNA v telesných bunkách. Deficit medi sa vyskytuje zriedka, ale ak k nemu dôjde, môžeme byť anemickí a tiež nezriedka sa vyskytnú i edémy. Na druhej strane môže premiera medi zaviniť deficit zinku.
Meď môžeme do tela prijímať cez špenátové listy, ovos, zemiaky alebo vnútornosti.

Jód
Je dôležitý pre správnu funkciu štítnej žľazy. Okrem toho hrá významnú úlohu v našom hospodárení energií a v procese látkovej výmeny. Príliš málo jódu sa môže prejaviť zápchou a nárastom alebo úbytkom telesnej váhy, poklesom telesného a duševného vývoja, pŕliš suchou pokožkou a „ulízanými“ vlasmi, citlivosťou na chlad, menštruačnými problémami, strumou.
Bohatými zdrojmi jódu sú višne a čerešne, treska, celé vajíčka, citrón, ryby, šampiňóny a hrach.

Fosfor
Mal by byť podávaný iba v spojitosti s vápnikom. Väčšinou však prijímame príliš veľa fosforu. Vyskytuje sa najmä v sladkostiach, limonádach a mäse. Mimo toho je možné fosfor nájsť v červenej repe, hlávkovom šaláte či uhorkáchch. Príliš veľa fosforu môže mať za následok odvápnenie (osteoporózu). Nie zriedka býva príčinou pitie koly. Štúdie na deťoch ukázali, že v dôsledku nadmerného prísunu fosforu v potravinách dochádza k nápadným zmenám v správaní. Typickými znakmi sú podráždenosť, agresivita, zábudlivosť a porucha koncentrácie.
Spolu s vápnikom je tzv. „calciofosfát“ stavebnou látkou všetkých našich kostí.

Selén
Až do roku 1957 bol selén považovaný za jed. Pokusy však preukázali, že ide o veľmi cenný prvok. Tvorí súčasť enzýmu, ktorý pôsobí ako antioxidant. Posilňuje náš imunitný systém a ochraňuje srdce predovšetkým pred ochorením srdcového svalu. Pôsobí proti oslabeniu imunity a proti nádorom. Môže nám byť nápomocný pri psoriáze, šedom zákale a chronickom kĺbnom reumatizme. Selén zneškodňuje jedy zo životného prostredia, vrátane ortuti. Ak by sa vyskytla otrava selénom, prejavilo by sa to cesnakovým zápachom z úst, vypadávaním vlasov a stratou nechtov.
Selén sa nachádza predovšetkým v morskej a kopanej soli, v celozrnných výrobkoch, morských rybách (hlavne v sleďoch), a tiež vo vnútornostiach.

V minimálnej dávke drieme zázrak
Ľudský organizmus väčšinou „pracuje“ s nepredstaviteľne malými jednotkami – množstvami čohokoľvek. Keď vezmeme do úvahy tvrdenie niektorých vedcov, že jediná ľudská bunka je taká zložitá, ako celá naša zemeguľa, okamžite sa objasní, prečo nášmu organizmu stačia tak nepredstaviteľne malé množstvá pre jeho parádne fungovanie. Len si predstavme, aká musí byť veľkosť, hmotnosť, teplota, konzistencia a podoba látok, ktoré sa musia do takejto bunky dostať. A to, že sa tam tie bunky naozaj aj dostanú, dnes už vieme aj preukázať. Najlepšie môžeme túto skutočnosť prakticky overovať v homeopatii. Totižto práve táto veda pracuje, a to omnoho úspešnejšie ako väčšina súčasných metód, s nepredstaviteľne malými množstvami účinných látok. Pre jej širokospektrálne (vy)liečenie, je ľudí, ktorí sa na tento spôsob liečby obracajú, stále viac a viac.

Časopis Balans 10/2022.

     Ľudské telo je hádam najkomplexnejší systém v rastlinnej a živočíšnej ríši. Sme tak dokonale prepracovaní, že i veda na mnohé otázky v súvislosti s našim fungovaním stále nepozná odpovede.

     Už na základnej škole sme sa učili, aké sústavy tvoria ľudské telo. Dokopy je ich 10 a ja by som sa s Vami rada podelila o správne fungovanie jednej z nich. Jedná sa o sústavu tráviacu, do ktorej všetko čo cez ústa prijímame do svojho tela, považujeme za „palivo“ aby naše telo fungovalo. Za jedno také „palivo“ sa považujú i probiotiká, ktoré sú azda jedny z najdôležitejších hnacích síl pre náš organizmus. No ako iste poznáme tento princíp zo života, nie je nafta ako nafta, nie je benzín ako benzín.  

     Na to, aby sme boli dobre naladení, aby sme nepodliehali depresívnym a melancholickým náladám a udržali si pevné fyzické i psychické zdravie, potrebujeme mať v poriadku prostredie jedného z najviac diskutovaných orgánov súčasnosti – čreva. Už teraz sa vie, že 80% imunitného systému pochádza z črevného prostredia. Závisí to od toho, aké „kvalitné“, resp. „nekvalitné“ to tam je.
Všetky mikróby v ľudskom čreve tvoria tzv. „črevný mikrobióm“. Tieto mikróby sa veľmi významne podieľajú na imunitných procesoch ľudského tela, regulujú hormonálny systém, zaručujú správne vstrebávanie všetkých dôležitých výživných látok a ovplyvňujú našu náladu a správanie.

Telo potrebuje mať rovnováhu vo všetkom.
Ako aj všade inde v ľudskom tele, i tu rozlišujeme baktérie dobré a baktérie zlé. A na to, aby naše trávenie, a teda i imunitný systém správne fungovali, si potrebujeme vytvoriť a udržať rovnováhu priateľských (dobrých) a nepriateľských (zlých) mikroorganizmov. Treba mi ešte podotknúť, že označenie „nepriateľské“ alebo „zlé“ nie je správne, keďže mnohé z nich sú pri určitom udržanom množstve potrebné pri výrobe viacerých vitamínov a enzýmov. No pre ľahšie porozumenie problematiky ich v tomto článku označíme za „nepriateľské“ alebo „zlé“.
Často sa stáva, že rovnováha mikroorganizmov v našich črevách je narušená a nepriateľské baktérie sú zrazu v presile. Ako sme si už povedali, tak ako potrebujeme i tie „zlé“ baktérie, tak potrebujeme i tie „dobré“. Avšak s nadužívaním antibiotík, stresujúcim životným štýlom, častejším podávaním očkovacích látok a stravou obsahujúcou množstvo herbicídov, fungicídov a pesticídov, sa priateľské baktérie v našom čreve strácajú a nahrádzajú ich tie nepriateľské.

Ako podporiť tie „zdraviu prospešné baktérie“ v našich črevách?
Jednou z možností je to, že začleníme do nášho jedálnička stravu bohatú na potraviny obsahujúce probiotické kultúry, alebo začneme užívať kvalitné probiotiká. Tie nám vo veľkom prinesú armádu priateľských baktérií tak, aby nás mohla chrániť pred vonkajším svetom i pred rôznymi seba deštrukčnými pochodmi nás samých.

Čo sú to vlastne tie probiotiká?
Probiotiká sú v podstate baktérie, ktoré nájdeme buď vo forme výživových doplnkov alebo kvasených jedál. Cieľom ich užívania, popr. jedenia, je nahradiť alebo doplniť poškodenú črevnú flóru. Na rozdiel od antibiotík, ktoré v preklade znamenajú „proti životu“, probiotiká podporujú ten správny zdravý život v našich črevách. Nie nadarmo je ich význam „pre život“.
Už v dobe kresťanstva začali ľudia aktívne fermentovať zeleninu, ovocie, mlieko, mäso i cereálie. Fermentovanie, teda kvasenie, zlepšuje chuť jedál, uľahčuje ich trávenie a zároveň ich i konzervuje. Dodnes sa v mnohých kútoch sveta konzumujú fermentované potraviny, ako napr. kyslá kapusta, stolové olivy, salámy a fermentované mäso (v mediteránskych krajinách), kefír (Rusko), mazun (Arménsko), kumiss (Rusko a Ázia), lassi (India), gioddu (Sardínia), fermentovaná sója (Ázia), fermentované obilniny (Afrika), fermentovaná ryba.
Fermentované potraviny sú skutočne plné zdravých baktérií a to z nich robí prírodné probiotiká. Sú taktiež plné vlákniny a sacharidov, ktoré baktérie vyživujú, vďaka čomu sa z nich stávajú prírodné prebiotiká. Teda látky, ktoré kŕmia a podporujú črevné baktérie.

Ako to celé vzniklo?
Začiatkom 20. storočia si ruský vedec Iľja Mečnikov všimol, že ľudia ktorí žijú na bulharskom vidieku a dennodenne konzumujú fermentované mliečne výrobky, žijú nezvyčajne dlhý a zdravý život. Izoloval baktériu, ktorú nazval „Bulharská baktéria“. Dnes je svetu známa ako „Lactobacillus bulgaricus“ a bežne sa používa pri výrobe jogurtov. Po tomto objave sa Lactobacillus bulgaricus stal veľmi obľúbeným výživovým doplnkom a rozšíril sa naprieč celou Európou. Neskôr prišiel boom antibiotík a užívanie probiotík išlo do úzadia. No po smrti Mečnikova v roku 1916, nadviazali iní vedci na jeho výskum, a tak sa znovu rozšírilo vedomie o význame probiotík. Našťastie si ľudia v dnešnej dobe veľmi obľúbili užívanie probiotík a postupne vidíme i viac vedeckých publikácií na túto tému.

Probiotické poslanie
Spektrum ochorení, ktoré dokážu probiotiká liečiť sa rapídne rozširuje. Môžeme sem zahrnúť virózne infekcie tráviacej sústavy, hnačky rôzneho typu, viaceré ochorenia tráviacej sústavy dobré známymi baktériami ako E. Coli či Helicobacter, zápaly hrubého čreva, laktózové a iné intolerancie. Probiotiká zohrávajú svoju dôležitú úlohu i v prevencii rakoviny hrubého čreva.
Okrem problémov s trávením ľudia reagujú na probiotickú stravu pozitívne i s ochoreniami ako sú autizmus, alergie, cukrovka, zhubné nádory, autoimunitné ochorenia, artritídy a mnohé ďalšie.
Pôsobia ako zdroj energie pre naše bunky a pomáhajú vytvárať telu prospešné vitamíny, s ktorých najznámejšie sú vitamín B1, vitamín B2, vitamín K a tiež napomáhajú vstrebávaniu vápnika, železa a vitamínu D.
Probiotické baktérie zohrávajú tiež dôležitú úlohu pri vytváraní kyslého prostredia v tráviacej sústave človeka. Uvádza sa, že ľudská moč by mala mať pH6,4 – 6,7 no v tráviacom trakte (a na iných slizniciach ľudského tela ako napr. v nose), je potrebné udržiavať kyslé prostredie (pH 5,5 – 5,6). A to z dôvodu, že kyslé prostredie potláča množenie patogénnych mikróbov.

Na čo by sme sa mali zamerať pri kúpe dobrých probiotík?
Na trhu existuje mnoho výrobcov výživových doplnkov, avšak mnohé z nich nám nezaberú tak, ako by sme očakávali, a ako by mali. Poďme sa teda spolu pozrieť na to, čo vyčítať z tej malej etiketky nalepenej vzadu na krabičke probiotika.

1. Ozaj účinné probiotiká by mali obsahovať čo najväčšie množstvo rôznych kmeňov benefičných baktérií. Mnohé probiotiká na trhu obsahujú iba baktérie skupiny Lactobacilli, čo však neprináša požadovanú pomoc. V ľudskom čreve je množstvo iných kmeňov a my by sme sa pomocou probiotického výživového doplnku mali dostať čo najbližšie k nim. Keďže každá táto baktéria má svoje slabé i silné stránky, potrebujeme mať v zmesi viacero kmeňov, aby sme z nich dostali čo najviac. Zamerajme sa preto na výživový doplnok, ktorý má vo svojom obsahu popri skupine Lactobacilli i baktérie zo skupiny Bifidobacteria a Bifidobacteria subtilis. Trojkombinácia týchto kmeňov je zvyčajne najúčinnejšia.
2. Dobré probiotiká by mali obsahovať koncentrované množstvo baktérií a to min. 8 miliárd v 1 grame. Na to, aby sme vôbec videli nejaký efekt, je nutné zabezpečiť prísun probiotických baktérií v dostatočne veľkých dávkach.
3. V poslednom rade, by mal byť výrobca ochotný zverejniť výsledky laboratórnych testov daných probiotík.

Ak sme už našli vhodné probiotká, mali by sme vedieť, že dočasné zhoršenie nášho stavu je celkom bežné pri ich užívaní. Jedná sa o tzv. „die-off“ reakciu, kedy prospešné baktérie z probiotík dostávajú von z tela všetky patogénne baktérie, vírusy a kvasinky. Popri ich zomieraní, vypúšťajú tieto patogény jedy, ktoré môžu na čas spôsobiť vychýlenie zo stavu na ktorý sme si zvykli. Môžeme sa cítiť nezvyčajne unavení, bez nálady, popr. si môžeme všimnúť i zmeny stavu pokožky v podobe ekzémov a pod.
No treba mať na zreteli, že tento stav je iba dočasný a pokiaľ si to uvedomíme, je viac než isté, že túto „výmenu patogénných za prospešné“ baktérie vyhráme😊

Časopis Balans 11/21

Keď sa spomenie včelárstvo, väčšina z nás si vybaví muža s klobúkom so sieťkou, ako naberá sladučký med do zaváraninového pohára. Avšak med nie je jediné zlato, ktoré majú včielky ukryté vo svojom úli. Snáď ešte hodnotnejším pokladom, ktorý tam včelár nachádza, je peľ.

Peľ je v podstate včelí produkt, ktorého využitie v záujme zdravia človeka je nadmieru sľubné. Keď sa na to pozrieme trocha botanicky, peľ je vlastne samčia pohlavná bunka. Vzniká v peľnici tyčinky, teda v samčom pohlavnom orgáne kvetu. Množstvo peľových zrniek je rôzne podľa druhu rastlinky, no v každom prípade je obrovské. Uvádza sa, že v 1 jahňade liesky obyčajnej býva 4 000 000 peľových zrniek, brezy 6 000 000 a kukurice 50 000 000. V jednom kvete jablone máme 100 000 zŕn peľu. Smrek vyprodukuje za 50 rokov okolo 20 kg peľu, borovica 6 kg a buk 7kg. To len pre informáciu, aby nás príroda neprestávala neustále fascinovať 😊

Ako to celé prebieha
Opeľovanie rastlinky zabezpečujú včielky staré okolo 15 – 17 dní, niekedy i mladšie. Peľové zrnká najskôr zvlhčia výlučkom svojich slinných žliaz alebo zbieraným nektárom. Pomocou svojich nôh ich ukladajú do peľových košíčkov, ktoré sa nachádzajú na poslednom páre ich nôh. Takýmto postupným ukladaním tam vzniknú peľové obnôžky, ktoré my poznáme ako „hrudky peľových zrniek“. S týmito obnôžkami doletia usilovné včielky do úľa a časť peľu ihneď skonzumujú. Inú časť ukladajú do buniek plástov. Na jedenkrát prinesie včielka v dvoch svojich obnôžkach niekoľko tisíc peľových zŕn v hmotnosti okolo 20mg.

Nech strava naša, je našim liekom
Pred vyše 70 rokmi sa začalo uvažovať, či by peľ, ktorý je vlastne nepostrádateľný pre včielky, nemohol byť prospešný i pre človeka. Keďže ide o obnovu života, peľové zrnká obsahujú to najlepšie, čo príroda môže poskytnúť a čo je pre život a reprodukciu rastlín nevyhnutné. Peľ obsahuje všetky hlavné živiny, vrátane minerálnych látok, vitamínov a ochranných látok. V najväčšej miere sú v ňom zastúpené bielkoviny, ktoré sú stavebnými látkami každého organizmu v prírode. A teda i človeka. Jeho výživovú hodnotu môžeme vidieť i na mimoriadne rýchlom raste larvy včielky, ktorá dostáva ako jedinú výživu vo svojich prvých dňoch života práve peľ.
Kvalitný peľ obsahuje 20-47% bielkovín. Najviac ho obsahuje peľ z rakyty, liesky a maku.
Čo sa týka cukrov, tie sa podieľajú na 25-48% z celkového obsahu.
Percento tukov je od 2,71 – 20%. Podľa jedného talianskeho zdroja, tvoria 43% tukov peľu nenasýtené mastné kyseliny. A to kyselina linolová, linolénová a arachidónová. Tie pozitívne vplývajú na pretukovanosť krvi zo živočíšnych tukov, teda pri ateroskleróze. Podieľajú sa na látkovej premene organizmu, na jeho reprodukčnom procese a normálnom zdravom vývoji. Sú zdrojom energie a stavebnými jednotkami tkanív. Znižujú krvný tlak, hladinu cholesterolu v sére, chránia telový tuk pred oxidáciou a majú vzťah k vitamínu E.  
Minerálnych látok máme v peli asi 3%, no v porovnaní s medom je to takmer 6násobné množstvo. Z tých najhlavnejších môžeme spomenúť napr. kremík, síru, meď, draslík, fosfor, železo.
Peľ obsahuje tiež nespočetné množstvo enzýmov, ktoré urýchľujú chemické pochody v tele a podporujú štiepenie zložitých látok na jednoduchšie. Z vitamínov sú to najmä vitamíny zo skupiny B, vitamín C, betakarotén, vitamín E a D.

To, že je peľ i významné antibakterikum, potvrdzujú i jeho využitie pri pokusoch na myšiach. Myši ktoré boli kŕmené peľom mali výkaly s minimálnym množstvom baktérií, hoci pred pokusom ich  mali neúmerne veľa. Po aplikácií peľu na 27 druhov baktérií sa potvrdili jeho antibakteriálne účinky.
Táto zázračná potravina nám pomáha na zlepšenie chuti do jedla, chudnutie zlepšením metabolizmu, zlepšuje črevné ťažkosti (vrátane hnačky), je zároveň i antibiotikum, zlepší nám psychiku, intelekt (peľ je odporúčaný ako doping namiesto kávy), zlepšuje mozgové obtiaže, zrak, spevňuje vlasy, a pokiaľ sa chcem dožiť dlhého veku, peľ nám vie byť i v tomto prípade nápomocný.
Peľ má významný antianemický účinok, zvyšuje plodnosť, krvácajúce žalúdočné i dvanástnikové vredy, ktoré neboli indikované na chirurgický zákrok. Medzi jeho ďalšie fantastické účinky patrí zníženie kyseliny močovej, čím pomôže ľuďom trpiacim na dnu a u muži ho ocenia pri hypertrofii prostaty.
V psychiatrii sa jeho pravidelná konzumácia využíva pri stavoch vyčerpania, alkoholizme pri tzv. abstinenčných príznakoch a depresívnych syndrómoch.

Čo vplýva na kvalitu peľu
Kvalita peľu, resp. jeho chemické zloženie závisí od mnohých faktorov. Obsahové látky udáva jednak rastlinka, z ktorej peľ pochádza, no tiež je jeho obsah závislý napr. od zloženia, vlhkosti a úrodnosti pôdy, kde rastlinka rastie a meteorologických podmienok, ktoré panovali v období jej rastu.

Peľ podľa jeho účinnosti:
1.Veľmi účinný – peľ vŕby, rakyty, ovocných stromov, ďateliny lúčnej a plazivej, maku….
2.Stredne účinný – peľ slnečnice, liesky, javory, púpavy, nevädze,…
3.Neúčinný alebo málo účinný – peľ ihličnatých stromov

Komu sa peľ odporúča
Jeho užívanie sa odporúča najmä tehotným ženám po prvom trimestri tehotenstva, starým ľuďom a neprospievajúcim detičkám.
No i zdravý človek by mal robiť peľové kúry. Presne tak, ako sa robia i iné. V tomto prípade treba peľ pomlieť, pridať do medom osladenej vody, do masla, alebo jednoducho tam, kde nám to bude chutiť. Potom najlepšie nalačno alebo večer pred spaním užívať. Za normálnu dávku sa považuje 20g denne, nárazovo 32g. Pre deti je vhodná plná kávová lyžička. Kúra trvá mesiac a môžeme ju opakovať i niekoľkokrát za rok.
Pokiaľ sa rozhodneme zablúdiť s čajovou lyžičkou každý deň do pohára s peľom (2×1 lyžička denne), onedlho nás prekvapí stabilne dobrá nálada, pretože konzumovanie suchého peľu vyvoláva euforické pocity 😊

Pre koho jeho užívanie nie je vhodné
Vylúčiť peľ zo svojho jedálnička by mali ľudia trpiaci ťažkými obličkovými ochoreniami, ženy v prvom trimestri tehotenstva a muži pri adenóme prostaty a prostatitíde. Pri žalúdočných problémoch sa užívanie peľu buď vynechá úplne alebo sa jeho dávka zníži.

Peľ ako príčina alergií
Mnohí z nás poznáme ten stav, keď na jar vídeme z domu a začneme kýchať. Z nosa nám tečie a pridajú sa i napuchnuté oči, ktoré svrbia, svrbia a svrbia. Z množstva peľových zrniek z jedného kvetu a rastlinky si môžeme urobiť obraz o tzv. peľovej nádche. V sezóne kvitnutia určitých typov rastlín, teda dostaneme záchvat kýchania, z nosa nám vyteká vodnatý sekrét, a to všetko kvôli tomu, že sme sa dostali do styku s peľovými zrnkami. Tie v nás vyvolajú alergickú reakciu. Takýto sme dovtedy, pokým neprestane byť v ovzduší peľ.

Ušitý na mieru😊
Agátový peľ – utišuje
Peľ pagaštanu konského – pôsobí na cirkulačné ťažkosti, najmä na krvný obeh v žilách
Repkový peľ– priaznivý účinok na vredy predkolenia
Púpavový peľ– močopudný, priazniví pre obličky a močový mechúr, ľahký prečisťujúci a preháňavý účinok
Jabloňový peľ – posilňuje srdcový sval
Šalviový peľ – pôsobí na žalúdočno-črevné funkcie, upravuje menštruáciu, provokuje potenie a je močopudný
Peľ z materinej dúšky – afrodiziakum, podporuje vykašliavanie, aktivizuje obeh, posilňuje, ničí mikróby
Lipový peľ – utišuje a upokojuje

Časopis Balans 07/22

Keď sme hladní, najeme sa. To je prirodzené. Ideálne ak siahneme po kvalitných domácich potravinách. Ale čo ak je hladná naša duša? Čo JEJ ponúkneme, aby sme JU nie len zasýtili, ale i zacelili jej strachy a pomohli nájsť stratenú sebadôveru?

Tým, že začneme „kŕmiť“ najskôr naše nehmotné telo, teda našu dušu, sa začnú v tele automaticky spúšťať liečivé procesy. Ich výsledok môžeme reálne vidieť a dokonca i zmerať. Poznáme to azda všetci. Pohádame sa so svokrou alebo šéfom a o pár dní sú na svete bolesti žalúdka. Alebo, pri rozhovore s partnerom o smerovaní nášho vzťahu, niektoré veci radšej zamlčíme, aby vzťah fungoval ďalej. A cez víkend? Môžeme očakávať bolesti hrdla z neúprimného prejavu voči partnerovi i sebe. Zákony psychosomatiky, sú neúprosné, a fungujú za každého počasia. Keď si narobíme vo svojom vnútri šarapatu, môžeme rátať s tým, že sa tento nesúlad adekvátne manifestuje i na našom tele v podobne rôznych bolestí, zápalov, ochorení, a pod. Naša duša nám dá jasne, zreteľne a najmä hmatateľne najavo nesúlad svojho prejavu skrze naše (jej) telo. To je totižto často ovládané už egom.
Nie len naše telo potrebuje kvalitné potraviny na to, aby fungovalo správne, ale i naše vnútro pachtí po zdravom stravovaní. Na to, aby sme s ľahkosťou a kľudom zaspávali, aby nám nelietal tlak do nadmorských výšin, aby sme v každom chrípkovom období neužívali antibiotiká a aby sme boli počas dňa „tak nejak fajn“ naladení, sa potrebujeme vyživovať i duchovne. Áno, duchovne. A jedným zo spôsobov, ako dodať našej duši plnohodnotnú výživu, ako ju očistiť i v jej fyzických prejavoch na tele, je meditácia.

Posadíme sa do lotosového sedu alebo si ľahneme na podložku. Zavrieme oči…
Najskôr si poďme objasniť čo vlastne meditácia znamená. Wikipédia meditáciu definuje ako „činnosť, ktorej zmyslom je uvedenie psychiky človeka do stavu väčšieho alebo hlbšieho sústredenia sa, pasívnej a tichej bystrosti, je to obracanie vnímania dovnútra.“
Meditáciu teda chápeme ako proces stanovenia zámeru, ktorý má zmysel, a potom jednoducho venujeme pozornosť čomukoľvek, čo znamená zostať zameraný psychicky. Zámerom môže byť mantra, náš dych alebo nejaký iný bod koncentrácie, ako napríklad liečenie nášho tela či mier pre celú planétu. I Deepak Chopra popisuje vo svojich knihách meditáciu ako zámer – je to plán, program, zameranie.
Ľudia meditujú z rôznych dôvodov. Sú ľudia, ktorí meditujú na to, aby sa priamo napojili  na duchovný svet. No praktikujúci nemusí mať zrovna toto spojenie ako svoj cieľ. Niektorí v nej hľadajú pokoj a ticho, ktoré im počas dňa chýba. Iní si v nej našli zaľúbenie, pretože pocítili jej prospešné účinky na zdravie svojho organizmu. No v každom jednom prípade, sa prostredníctvom meditácie ozdravujeme nie len vnútorne, ale i zvonka.  

Všetky majú jedno spoločné
Existuje viacero druhov meditácií, no všetky sa zhodnú na jednom. Kľúčovým mechanizmom meditácie je jednoducho byť určitú dobu v prítomnosti.
Transcendentálná meditácia, je forma indickej meditácie, ktorá bola prispôsobená západnému mysleniu. Beatles sa jej venovali v roku 1968. Ide o jednoduchú techniku, ktorá vyžaduje, aby sme dvakrát denne sedeli po dobu 20min. v pohodlnej polohe so zavretými očami a tíško opakovali rovnaké slovo. Tomuto slovu hovoríme mantra. Výučba a prax transcendentálnej meditácie boli štandardizované a mnohé vedecké štúdie podali presvedčivé dôkazy o jej fyzickom prínose. Môžeme ňou znížiť vysoký krvný tlaku, zvrátiť autoimunitné ochorenia a tiež má dosah na široký rozsah účinkov spomaľujúcich starnutie.

Ďalšou formou meditácie, ktorá získava na popularite, je „všímavosť“. Zaviedol ju psychológ a výskumník Jon Kabat-Zinn. Táto jednoduchá metóda je založená na východnej technike známej z budhistickej tradície ako „vipassana“. Tu jednoducho sústredíme svoju pozornosť na dýchanie posediačky alebo vľahu s otvorenými či zatvorenými očami. Keď vedome dýchame týmto spôsobom, vstúpime do konverzácie tela a mysle bez posudzovania alebo mienenia, pričom naše telo prirodzene reguluje dýchanie, zatiaľ čo dochádza k zjednoteniu všetkých jeho systémov. Štúdie ukázali, že všímavá meditácie môže dramaticky zmierniť bolesť a zlepšiť náladu u ľudí, ktorí trpia chronickou bolesťou. Je to kvôli tomu, že im umožňuje existovať v prítomnom okamihu a nie v neustálom strachu, že ich ich bolesť zabíja. S týmto odlišným vedomím môžu potom vykonávať každodenné činnosti navzdory svojmu nepohodliu.

Ďalší jednoduchý spôsob ako vyskúšať výhod meditácie je posluch relaxačnej hudby. Niektoré nahrávky obsahujú tiež riadené predstavy, ktoré nám pomôžu premietnuť svoje vedomie do našej psychosomatickej siete skrze naprogramované afirmácie alebo pozitívne prehlásenia o zdraví, prosperite, vzťahoch, atď. Niektoré nahrávky používajú východné výrazy alebo nástroje, zatiaľ čo iné majú obyčajné názvy ako „Výlet na pláž“ alebo „Prechádzka lesom“. Keď počúvame túto hudbu a slová, rytmus nášho dýchania sa mení. Je hlbší, pomalší a navodzuje hlbší pocit relaxácie. Je zaujímavé, že tieto zmeny nie sú iba krátkodobé. Moje skúsenosti ukazujú, že tento druh relaxácie môže povzbudiť organizmus k základnej regenerácií štýlu dýchania, a i keď nepočúvam relaxačnú hudbu, môj dych je viac uvoľnený.

Znižovanie stresu
Podľa viacerých zdrojov je najviac uprednostňovaným spôsobom na zmiernenie stresu meditácia. Umožňuje nám, a to i bez vedomej vnímavosti, uvoľniť emócie, ktoré uviazli v režimoch, ktoré rozvrátili tok biochemických látok zdravého tela a mysle.
V knihe Herberta Bensona, Relaxation Response (Relaxačná odozva), pripisuje autor meditácií silu zmeniť nervovú sústavu od sympatických po parasympatické dráhy. Existujú tzv. ochorenia súvisiace so stresom z informačného preťaženia. Je to stav, kedy je sieť mysle a tela tak preťažená nespracovanými zmyslovými vnemami v podobe potlačených tráum alebo nestrávených emócií, až sa zablokuje a nemôže voľne fungovať. Niekedy dokonca pôsobí i proti sebe, je teda v nesúlade so sebou. Keď stres zabráni molekulám emócií, aby voľne prúdili podľa ich potreby, naše autonómne procesy, ako je dýchanie, krvný tok, imunita, trávenie a vylučovanie, natoľko skolabujú až sa naruší prirodzená liečivá reakcia nášho organizmu. Praktizovanie meditácie má za následok to, že dlho pochovávané myšlienky a pocity vyplávajú na povrch, čím sa naše molekuly emócií opäť rozprúdia a začnú uzdravovať.

Zdravý život = zdravé emócie
Prietok krvi v našom organizme je presne regulovaný emocionálnymi peptidmi, ktoré signalizujú receptorom na stenách krvných ciev, aby sa zúžili alebo rozšírili. Týmto spôsobom ovplyvňujú množstvo a rýchlosť krvi prúdiacej cievami. Napríklad ľudia zblednú ako stena keď počujú šokujúcu správu alebo sčervenajú keď sa nahnevajú. To všetko je súčasťou dokonalej citlivosti nášho vnútorného systému. Pokiaľ sú naše emócie blokované kvôli popreniu, potlačeniu alebo traumám, potom sa prietok krvi môže chronicky znížiť, a tak pripraví orgány v tele o životne dôležitú výživu. Následne môžeme byť zmätení a menej ostražití, naše vedomie je obmedzené a tým aj naša schopnosť zasiahnuť do rozhovorov tela a mysle. Tiež to má zásadný vplyv na naše rozhodnutia, ktoré tak veľmi menia našu fyziológiu a správanie. V dôsledku toho sa môžeme zaseknúť, sme neschopní reagovať na svet okolo seba a opakujeme staré modely správania.
Tým, že sa naučíme preniesť vedomie k minulým skúsenostiam a upravíme spomienky uložené v samotných receptoroch našich buniek, sa môžeme oslobodiť od týchto blokov, od týchto „zaseknutí“. No v prípade, že blokáda trvá príliš dlho, budeme možno potrebovať pomoc pri dosahovaní tohto povedomia. Práve meditácia nás naučí reagovať na to, čo sa deje práve teraz a to je z veľkej časti práve to, o čom vedomie v podstate je.

V zhone súčasného života máme všetci tendenciu sa až príliš často hnať za vecami, beháme sem a tam, neustále sa ponáhľame a nedokážeme si urobiť dostatočne dlhú prestávku na to, aby sme videli účinky nášho konania na beh nášho života. Meditácia poskytuje príležitosť zastaviť sa a počkať na nejakú spätnú väzbu predtým, než opäť vyrazíme dopredu neznámym smerom.

Časopis Balans 03/22

Ak by sme dostali tri čarovné oriešky, čo by sme si priali nájsť na podlahe po ich otvorení? Nové auto, bicykel či kuchynskú linku? Azda naše srdce skôr prahne po nehmotných veciach? Bodaj by tomu tak bolo. Dnes si povieme príbeh o liečivej sile jedného malého semienka, ktoré síce nedokáže pomotať hlavu mladému princovi, no za to dokáže prinavrátiť zdravie celému kráľovskému rodu. Dokáže spojiť to „hmotné“ s „nehmotným“, a tak i my môžeme skrz tri čarovné oriešky obdržať alebo darovať zároveň i zdravie. A to už tieto Vianoce 😊

Hippokrates, považovaný za otca západnej medicíny, radil ľuďom, aby sa k jedlu stavali ako k lieku. Túto skutočnosť môžeme použiť i vo vzťahu k ľanovému semienku a výrobku (výlisku) z neho – ľanovému oleju.
Veľa ľudí ani len netuší, že práve ľan a ľanový olej sú jedny z najbohatších zdrojov omega-3 mastných kyselín a dokonca ich obsahujú dvakrát toľko ako výrobky z rybieho oleja. A to všetko bez pachutí a za dostupnejšiu cenu, samozrejme. V tejto súvislosti môžeme o ľane hovoriť ako o „superpotravine našich končín“, ktorá však častokrát v našom jedálničku chýba.

Daj svojmu nepriateľovi šancu stať sa tvojim priateľom
Písal sa rok 1959, kedy doktorka Johanna Budwig predstavila v švajčiarskom Zurichu svoje vedecké zistenia. Objavila, akú dôležitú úlohu hrajú esenciálne mastné kyseliny, najmä omeg-3, pri liečbe rakovinových ochorení. Prišla na to, že rakovinové bunky vykazujú tukové abnormality. A práve užívanie omega-3 mastných kyselín zabránilo vývoju týchto abnormalít. No verejnosť tento fakt stále odmietala uznať.
Dokonca i v roku 1986 kedy sa hovorilo v Amerike na konferenciách medzinárodných úrovní o význame omega-3 mastných kyselín v ľanovom oleji, Úrad pre potraviny a liečivá (FDA) zakázal jeho dovoz na územie USA. Američania teda nemali možnosť zohnať si ľanový olej. V tom istom roku uvideli túto možnosť dvaja lovci lososov z Washingtonu a uvedomili si, že i keď je losos skvelým zdrojom omega-3 mastných kyselín, týchto voľnej žijúcich rýb neustále ubúda. A tak prostredníctvom niekoľkých tvorivých stratégií na poli lobbingu a zákona sa im podarilo priviesť ľan do USA.
A tu sa ukázalo, že staré pravidlo „daj svojmu nepriateľovi šancu stať sa tvojim priateľom“, skutočne funguje. FDA uznala tvrdenia o účinkoch ľanového semena ako pravdivé a vypustila túto informáciu do sveta.

Kam sa podeli všetky omega-3?
Rastlinka ľanu prináša ľudom úžitok už tisícky rokov. Ako hrubý materiál pre plátno predstavoval ľan cenný zdroj pre textilnú výrobu. Avšak v dobe modernej, sa začala táto rastlinka ceniť viac pre svoje blahodarné účinky na zdravie.
Omega-3 mastné kyseliny sa do stravy tradične dostávali prostredníctvom voľnej žijúcich morských rýb, orechov, semienok, listovej zeleniny, morských rias, divokej bylinožravej zvery a voľnej žijúceho a pasúceho sa dobytku. Bohužiaľ, príchod industrializovanej mäsovej výroby a spracovanie jedla ovplyvnil krehké polynenasýtené mastné kyseliny omega-3 takým spôsobom, že ich buď úplne zničil, premenil na potenciálne škodlivé zlúčeniny alebo zámerne odstránil, aby sa vyhol kazovosti a predĺžil tak životnosť potravín. Preto sa v dnešnej dobe drastického nedostatku omega-3 v strave stala úloha ľanového oleja a semienok ešte dôležitejšia.

Ľan a jeho účinky na zdravie
Ľanový olej nám poskytuje najbohatší zdroj kyseliny alfa-linovenovej (ALA), čo je mastná kyselina omega-3 rastlinného pôvodu a extrémne vysoký obsah lignanov. Tieto konkrétne zložky ľanového semienka hrajú veľkú úlohu pri znižovaní rizika srdcových chorôb, mozgovej mŕtvice, vysokého krvného tlaku, cukrovky, rakoviny, autoimunitných ochoreniach a takmer všetkých typoch zápalových ochorení.
Fyto (čiže rastlinné) živiny môžu u ľudí narušovať vývoj nádorov v prsníkoch, prostaty, tlstého čreva a mnohých ďalších. Viskózna povaha rozpustnej vlákniny, ako je dužina ľanového semienka, spomaľuje trávenie a absorpciu škrobu, čo následne vedie k nižšej hladine inzulínu a cukru v krvi a normalizuje ďalšie endokrinné reakcie.

Už i veda je jeho zástancom
Je vedecky preukázané, že u mladých zdravých ľudí ale i postarších jedincov, posilnilo užívanie ľanového semienka (cca 50g denne po dobu 4 týždňov) peristaltiku čriev o 30% týždenne, čím sa uvoľnila zápcha a vyčistili črevá od toxínov.
Avšak asi najlepšie na ľanovom semienku sú jeho účinky na rakovinu prsníka u žien. Štúdia prevedená na 120 ženách ukázala, že tie, ktoré mali v prsníku najvyššiu hladinu omega-3 mastných kyselín, mali najnižší výskyt rakoviny prsníka. A dokonca i u tých, u ktorých sa už ochorenie rozvinulo, majú najnižšiu pravdepodobnosť rozšírenia a bujnenia do ďalších orgánov.
Rovnako tak je dôležitá i úloha, ktorú nenasýtené mastné kyseliny z ľanového leja hrajú pri vývoji mozgu. Výskum na krysách a opiciach odhalil, že nedostatok omega-3 mastných kyselín v strave počas tehotenstva a dojčenia narušuje u mláďat normálne vizuálne funkcie a zhoršuje schopnosť učiť sa. Tiež môže spôsobiť, že je mozog menej odolný voči škodlivým účinkom toxínov z okolitého prostredia a alkoholu.

V dnešnej dobe možno neexistuje žiadny iný výživový doplnok, ktorý by prekonal mieru ochrany pred rakovinou a inými ochoreniami, akú poskytuje ľanový olej. A to i napriek tonu, že tieto skvelé správy ľudia počúvajú z každej jednej strany. Možno ani nie je dňa kedy by sa omega-3 neobjavili v televízií, novinách, rádiu, alebo časopisoch zameraných na zdravie a výživu. Dokonca i viacerí lekári zdôrazňujú svojim pacientom nevyhnutnosť užívania týchto kyselín.
Čas Vianoc je preto skvelá príležitosť ako pomôcť rodine a blízkym priateľom a umožniť im využívať výhody tejto „nutričnej elektrárne“. Najbohatšieho a cenovo najprijateľnejšieho zdroja omega-3 mastných kyselín Matky Zeme. Ľanového oleja😊
Zdravé a veselé! 😊

Ľan pomáha:
– podporovať hormonálne spojenia vo vaječníkoch a semenníkoch, regulovať tlak v očiach, kĺbnych jamkách a cievach, regulovať reakcie na bolesť, zápaly a otoky, zvyšovať imunitu, rozširovať alebo sťahovať (podľa potreby) krvné cievy a žili, zachovávať správnu funkciu ľadvín a rovnováhu tekutín, predchádzať krvným zrazeninám, zabraňovať nahromadeniu usadenín v srdcových tepnách, slúžiť ako primárny zdroj energiu pre srdce, ovplyvňovať prúdenie kyslíku z červených krviniek do tkanív, ovplyvňovať tempo delenia buniek, a mnohé ďalšie.

Vedeli ste že?
Ľan v množstve 1,25 a 2,5 % v strave stimuluje imunitný systém?
Ľan zvyšuje hladinu vitamínu D a tiež zlepšuje zdržovanie vápniku, horčíku a fosfátu v tele?
Ľan obsahuje vysokú hladinu antioxidantov (asi 880 častí na milión)?

Ako použiť ľanové olej v kuchyni?
Ten vysoko kvalitný, za studena lisovaný ľanový olej má lahodnú orieškovú chuť, vďaka ktorej sa dá ľahko začleniť do studenej kuchyne v podobe šalátových dresingov, rôznych kaší, zmiešaný v jogurte či v nami obľúbenom kokteile. Poprípade, ak sme schopný olej samotný prehltnúť, je dobré si dať 3 – krát za deň jednu PL. Ľanový olej môžeme pridávať i do tepelne upravených jedál, avšak ich teplota nemôže presiahnuť 40 stupňov Celzia, inak sa živiny v ňom zničia. Koľko si ho pridáme, je vždy na našej chuti😊

Skladovanie ľanového oleja
Ľanový olej, tak ako všetky za studena lisované oleje, je citlivý na svetlo, teplo a vzduch. Čo to pre nás znamená? Že si pri jeho kúpe budeme vyberať taký, ktorý predajca ponúka v tmavom skle a uchovaný v chladničke. Za studena lisovaný ľanový olej musí byť i pred svojim otvorením uchovaný v chladničke, inak pri izbovej teplote stráca na hodnote svojich výživových schopností. Ďalšou dôležitou vecou je to, že pri jeho používaní, nenechávame vrchnáčik položený na stole, ale ihneď ho zavrieme. Reaguje totiž na kyslík, ktorý taktiež znehodnocuje jeho účinky. To znamená, že ho budeme pridávať až ako poslednú ingredienciu do našich jedál. Ktoré by sme však mali ihneď skonzumovať, pokiaľ ich neodložíme v uzatvorenej nádobe do chladničky.

Zdravý štart do nového dňa
Ideálnu kombináciu pre zdravý štart do nového dňa predstavujú bielkovinovo – olejové raňajky. Živiny z ľanového oleja sa najlepšie uchytia na molekuly živočíšnej bielkoviny, ktorá následne tieto živiny prenesie do našich buniek. Ideálny pre tento účel je odtučnený bio tvaroh, ktorý obsahuje aminokyseliny obsahujúce síru a tá je dôležitá pre dokonalé spojenie ľanového oleja a živočíšnej bielkoviny. Dve PL ľanového oleja spolu s tvarohom zmixujeme, a do hotovej zmesi pridáme i lyžicu kokosového oleja, cesnak a soľ. Poprípade kto má rád sladšie, vie sezónne ovocie skvele ochutiť takéto zdravé raňajky😊

Okorenený jablkový kokteil
(2 – 3 porcie) V mixéri spracujeme nasledujúce prísady:
2 ošúpané jablká, 1 zmrazený banán, ¼ šálky namočených hrozienok, 2 PL ľanového oleja, 1 PL domáceho medu, škorica

Orieškový kokteil
(2 porcie) V mixéri spracujeme nasledujúce prísady:
1 šálka rastlinného mlieka, 1 banán, 2PL arašidového masla, 2PL domáceho medu, 2PL bieleho jogurtu, 2PL ľanového oleja, 2PL pšeničných klíčkov, ½ lyžičky vanilkového extraktu

Časopis Balans 12/21

Antistresové potraviny

Žiadny z rozhovorov o zdravom životnom štýle sa nezaobíde bez zmienky o zmiernení stresu. Dnešná doba nám dáva dostatok možností nie len na jeho udržiavanie ale aj na jeho zmiernenie. A mnohé z nich nájdeme v poličkách potravín 😊

Všetci ho máme
Mnohých z nás možno prekvapí akú dôležitú úlohu zohráva stres v rámci kvality nášho zdravia. Bohužiaľ sme boli vychovaní v presvedčení, že stres je niečo, z čoho sa človek proste „oklepe“, a je to nevyhnutný vedľajší produkt tvrdej práce. A života. Väčšina z nás tento stav ani nevníma a ignorujeme ho namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým ako ho zmierniť.
Stres je v podstate pre náš život smrteľne nevyhnutný, avšak problém nastáva, keď ho máme priveľa. Metód na jeho zvládnutie je mnoho. Cez meditácie, homeopatiu, pravidelné cvičenie a pobyty v prírode, až po servírovanie „tých pravých antistresových potravín“ na náš tanier 😊

Dobrý sluha, ale zlý pán
Spôsob, akým premýšľame o rôznych situáciách, preciťujeme ich a reagujeme na ne, neovplyvňuje iba našu hladinu stresu. Ovplyvňuje i náš imunitný systém. Keď sme rozčúlení, vystresovaní, úzkostní alebo nervózni, postihuje to náš imunitný systém. Keď sa cítime pokojne, mierne alebo spokojne, aj to má vplyv na našu imunitu.
Mimochodom, keď hovoríme o strese, nehovoríme iba o emocionálnom strese. Rovnaký účinok má i stres fyzický. Podstúpiť chirurgický zákrok, trénovať na maratón alebo prebdieť celú noc, to sú všetko významné stresové faktory, presne ako konzumácia lepku a vyrovnávanie sa s toxickou záťažou. Stres samozrejme zahŕňa i také emocionálne výzvy ako sú napr. finančné starosti, blížiace sa termíny odovzdania práce alebo bolestivé hádky s milovanými osobami. Telo reaguje na stres akéhokoľvek druhu uvoľnením kaskády stresových hormónov – biochemických látok, ktorých účelom je pomôcť telu, aby sa s výzvou vysporiadalo.
Hlavná z týchto látok je kortizol. Kortizol je tým, čo potrebujeme k mobilizácií energie – telesnej, duševnej i emocionálnej na to, aby sme zareagovali na dôležité požiadavky. Kortizol nám uľahčuje udržať si sústredenie a motiváciu. No tiež sa kvôli nemu cítime napäto, nervózne a vystresovane. Kortizol je však i silne zápalový.
No stres neovplyvňuje iba imunitný systém. Postihuje tiež endokrinný systém, ktorý vytvára a reguluje hormóny, vrátane tých stresových. Keď sme v akomkoľvek strese, či už fyzickom, emočnom alebo psychickom, naše telo reaguje vyplavením stresových hormónov. Pokiaľ sme vystavení chronickému stresu, ohrozuje nás „adrenálna únava“ – porucha regulácie endokrinného systému, pri ktorej sú hladiny stresových hormónov buď to príliš vysoké alebo príliš nízke, prípade obidve. Výsledkom je pocit napätia, vyčerpania alebo obidvoch dokopy.

„Antistresový jedálniček“ človeka 21. storočia
Jedlo dokáže zmierniť stres viacerými spôsobmi. Príjemné jedlo, ako napr. miska teplých ovsených vločiek, zdvihne hladinu serotonínu a upokojí chemické reakcie v mozgu. Iné jedlá dokážu napr. znížiť hladinu kortizolu a adrenalínu, stresových hormónov, ktoré príliš často kolujú našimi telami. Zdravý životný štýl zahŕňa v dostatočnej miere konzumáciu potravín, ktoré prispievajú k zosilneniu imunitného systému, znižujú krvný tlak a sú tak skvelým pomocníkom na ceste za pokojom a mierom na duši 😊 Tieto potraviny môžeme označiť za „antistresové“.
Poďme sa spoločne bližšie pozrieť na to, ktoré to sú.

Komplexné sacharidy
Všetky sacharidy vyzývajú náš mozog, aby produkoval viac serotonínu. Kvôli stabilnému pocitu pohody, je najlepšie jesť komplexné sacharidy, ktoré náš organizmus dlhšie trávi. Tým udržiavame hladina cukru v krvi stabilnú, nedochádza teda ku jeho výkyvom v krvi, a my sme celý deň „na jednej vlnovej dĺžke“. Dobrou voľbou je celozrnný chlieb, cestoviny, domáce cereálie, ovsené vločky.

Vitamín C
Mnohé zo štúdií poukazujú na fakt, že tento vitamín dokáže obmedziť hladinu stresových hormónov zatiaľ čo posilňuje imunitný systém. Jedna z týchto štúdií bola robená s ľuďmi trpiacimi vysokým krvným tlakom. Keď si títo ľudia vzali vitamín C pred stresovou úlohou, hladina ich stresových hormónov bola preukázateľne nižšia ako keby si ho nevzali. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusy, ktoré najmä v tomto letnom období mnohí z nás používame nie len na tanieri, ale tiež si pridávame citrón do vody na ochladenie slnkom rozpáleného organizmu. 

Horčík
Príliš málo horčíka môže byť spúšťačom nie len migrén a únavy, ale jeho nízka hladina dokáže významne ovplyvniť účinky stresu. Približne jedna šálka špenátu denne postačí na nabehnutie požadovanej hladiny horčíku. Nemáte radi špenát? Skúste inú zelenú listovú zeleninu, ktorá je tiež skvelým zdrojom horčíka. Banány, marhule, kakao či tuniak sú tiež skvelými zdrojmi tohto kovu.   

Tlsté ryby
Aby ste mali stres pod kontrolou, spriateľte sa s prirodzene tlstými rybami. Omega 3 mastné kyseliny, ktoré bežne nájdeme v tuniakovi alebo lososovi, sú plné živín, ktoré naše telo dostatočne „ukľudnia“. Mimo toho, tieto kyseliny v nich obsiahnuté nám pomáhajú pri problémoch so srdiečkom, predmenštruačným syndrómom, depresii a mnohých iných. Odporúča sa konzumovať voľne žijúce ryby aspoň 2x týždenne.

Čierny čaj
Pitím čierneho čaju sa dokážeme rýchlejšie zotaviť zo stresujúcich situácií. Jedna štúdia porovnávala ľudí, ktorý pili 4 šálky tohto čaju 6 týždňov s ľuďmi, ktorý pili iné nápoje. Tí, ktorí pili tento čaj boli výrazne pokojnejší a mali nižšie hladiny stresových hormónov v tele.

Orechy, semienka
Pistácie, mandle, chia semienka, sezamové a ľanové semeno – títo a mnohí iní „drobcovia“ sú plný zdraviu prospešných tukov a dokážu nás naladiť na tú správnu vlnu😊 Popri ich každodennom jedení dokážu zmierniť zápal v srdcových artériách, predísť vzniku cukrovky a „dať nás do pohody“.
Napríklad také mandle, sú skvelým zdrojom vitamínu E, ktoré naštartuje náš imunitný systém a vitamínov skupiny B, ktoré nás robia rezistentnejšími voči úpadkom do depresie a stresu.

Avokádo
Ďalšia antistresová potravina, ktorá nás dokáže povzbudiť na duši, ale aj znížiť hladinu krvného tlaku. Avokádo obsahuje dostatok draslíka (pol avokáda obsahuje viac draslíka ako celý banán), ktorý tiež významne ovplyvňuje to, či to v nás vrie alebo nie. Preto také guacamole môže byť skvelým tipom ako príjemne začať pondelkové ráno, alebo končiť piatkový večer 😊

Surová zelenina
Psychologický trik? Nemyslím si. Chrumkanie surovej mrkvy alebo žuvanie zeleru uvoľňuje stuhnutie v sánkach, ktoré sa nám nevedomky hromadí počas dňa. Práve sánky sú jedným z najviac prehliadaných častí nášho tela, ktoré zabúdame uvoľňovať a pritom je tam toho napätia habadej. V rámci strečingu a uvoľnenia napätia v tele si popreťahujeme celé telo častokrát od krku po prsty na nohách, no na hlavu akosi zabúdame. Takže, chrumkať – žuvať = radovať sa😊

Buďme ako zebry
Zebry nemajú vredy, píše americký vedec Robert Morris Sapolsky vo svojej knihe, pretože nechajú stres odísť akonáhle zmizne výzva, ktorá ho vyprovokovala. Ak aj lev zaútočí na zebru, a tej sa podarí uniknúť, v momente zebra vypúšťa túto stresovú situáciu zo svojej hlavy a pridá sa do stáda ostatných zebier a kľudne si s nimi ďalej kluše. Nevenujú čas ani energiu obavám do budúcnosti, či ich pri najbližšej príležitosti chytí lev alebo nie.
Väčšina ľudí by sa v rovnakej situácií po takejto životu ohrozujúcej situácií cítila pár hodín otrasne a v šoku. Nehovoriac o tom, že by sme boli celé dni úzkostní a nervózni. „Skoro bolo po mne“, premýšľal by človek. „Ten lev mi mohol utrhnúť ruku, to by naozaj bolelo. Čo ak sa vráti? Čo keď budem nabudúce pomalšia a on ma naozaj zabije? Čo s tým budem robiť?“ Takto vzniká chronický stres. A chronický zápal. A autoimunitné ochorenie.
Zebra žiadne takéto myšlienky nemá. Jej stresová reakcia je vždy akútna a nikdy nie chronická. Keď hrozí nebezpečenstvo, zebra reaguje. Keď nebezpečenstvo nehrozí, zebra je v kľude. Preto, buďme ako zebry 😊

Ďalšie tipy na zmiernenie stresu
Hlboké dýchanie, horúci kúpeľ/sauna, hudba, homeopatia, masáž, meditácia alebo modlitba, príroda, šport

 Časopis Balans 08/22

Antistresové potraviny

Žiadny z rozhovorov o zdravom životnom štýle sa nezaobíde bez zmienky o zmiernení stresu. Dnešná doba nám dáva dostatok možností nie len na jeho udržiavanie ale aj na jeho zmiernenie. A mnohé z nich nájdeme v poličkách potravín 😊

Všetci ho máme
Mnohých z nás možno prekvapí akú dôležitú úlohu zohráva stres v rámci kvality nášho zdravia. Bohužiaľ sme boli vychovaní v presvedčení, že stres je niečo, z čoho sa človek proste „oklepe“, a je to nevyhnutný vedľajší produkt tvrdej práce. A života. Väčšina z nás tento stav ani nevníma a ignorujeme ho namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým ako ho zmierniť.
Stres je v podstate pre náš život smrteľne nevyhnutný, avšak problém nastáva, keď ho máme priveľa. Metód na jeho zvládnutie je mnoho. Cez meditácie, homeopatiu, pravidelné cvičenie a pobyty v prírode, až po servírovanie „tých pravých antistresových potravín“ na náš tanier 😊

Dobrý sluha, ale zlý pán
Spôsob, akým premýšľame o rôznych situáciách, preciťujeme ich a reagujeme na ne, neovplyvňuje iba našu hladinu stresu. Ovplyvňuje i náš imunitný systém. Keď sme rozčúlení, vystresovaní, úzkostní alebo nervózni, postihuje to náš imunitný systém. Keď sa cítime pokojne, mierne alebo spokojne, aj to má vplyv na našu imunitu.
Mimochodom, keď hovoríme o strese, nehovoríme iba o emocionálnom strese. Rovnaký účinok má i stres fyzický. Podstúpiť chirurgický zákrok, trénovať na maratón alebo prebdieť celú noc, to sú všetko významné stresové faktory, presne ako konzumácia lepku a vyrovnávanie sa s toxickou záťažou. Stres samozrejme zahŕňa i také emocionálne výzvy ako sú napr. finančné starosti, blížiace sa termíny odovzdania práce alebo bolestivé hádky s milovanými osobami. Telo reaguje na stres akéhokoľvek druhu uvoľnením kaskády stresových hormónov – biochemických látok, ktorých účelom je pomôcť telu, aby sa s výzvou vysporiadalo.
Hlavná z týchto látok je kortizol. Kortizol je tým, čo potrebujeme k mobilizácií energie – telesnej, duševnej i emocionálnej na to, aby sme zareagovali na dôležité požiadavky. Kortizol nám uľahčuje udržať si sústredenie a motiváciu. No tiež sa kvôli nemu cítime napäto, nervózne a vystresovane. Kortizol je však i silne zápalový.
No stres neovplyvňuje iba imunitný systém. Postihuje tiež endokrinný systém, ktorý vytvára a reguluje hormóny, vrátane tých stresových. Keď sme v akomkoľvek strese, či už fyzickom, emočnom alebo psychickom, naše telo reaguje vyplavením stresových hormónov. Pokiaľ sme vystavení chronickému stresu, ohrozuje nás „adrenálna únava“ – porucha regulácie endokrinného systému, pri ktorej sú hladiny stresových hormónov buď to príliš vysoké alebo príliš nízke, prípade obidve. Výsledkom je pocit napätia, vyčerpania alebo obidvoch dokopy.

„Antistresový jedálniček“ človeka 21. storočia
Jedlo dokáže zmierniť stres viacerými spôsobmi. Príjemné jedlo, ako napr. miska teplých ovsených vločiek, zdvihne hladinu serotonínu a upokojí chemické reakcie v mozgu. Iné jedlá dokážu napr. znížiť hladinu kortizolu a adrenalínu, stresových hormónov, ktoré príliš často kolujú našimi telami. Zdravý životný štýl zahŕňa v dostatočnej miere konzumáciu potravín, ktoré prispievajú k zosilneniu imunitného systému, znižujú krvný tlak a sú tak skvelým pomocníkom na ceste za pokojom a mierom na duši 😊 Tieto potraviny môžeme označiť za „antistresové“.
Poďme sa spoločne bližšie pozrieť na to, ktoré to sú.

Komplexné sacharidy
Všetky sacharidy vyzývajú náš mozog, aby produkoval viac serotonínu. Kvôli stabilnému pocitu pohody, je najlepšie jesť komplexné sacharidy, ktoré náš organizmus dlhšie trávi. Tým udržiavame hladina cukru v krvi stabilnú, nedochádza teda ku jeho výkyvom v krvi, a my sme celý deň „na jednej vlnovej dĺžke“. Dobrou voľbou je celozrnný chlieb, cestoviny, domáce cereálie, ovsené vločky.

Vitamín C
Mnohé zo štúdií poukazujú na fakt, že tento vitamín dokáže obmedziť hladinu stresových hormónov zatiaľ čo posilňuje imunitný systém. Jedna z týchto štúdií bola robená s ľuďmi trpiacimi vysokým krvným tlakom. Keď si títo ľudia vzali vitamín C pred stresovou úlohou, hladina ich stresových hormónov bola preukázateľne nižšia ako keby si ho nevzali. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusy, ktoré najmä v tomto letnom období mnohí z nás používame nie len na tanieri, ale tiež si pridávame citrón do vody na ochladenie slnkom rozpáleného organizmu. 

Horčík
Príliš málo horčíka môže byť spúšťačom nie len migrén a únavy, ale jeho nízka hladina dokáže významne ovplyvniť účinky stresu. Približne jedna šálka špenátu denne postačí na nabehnutie požadovanej hladiny horčíku. Nemáte radi špenát? Skúste inú zelenú listovú zeleninu, ktorá je tiež skvelým zdrojom horčíka. Banány, marhule, kakao či tuniak sú tiež skvelými zdrojmi tohto kovu.   

Tlsté ryby
Aby ste mali stres pod kontrolou, spriateľte sa s prirodzene tlstými rybami. Omega 3 mastné kyseliny, ktoré bežne nájdeme v tuniakovi alebo lososovi, sú plné živín, ktoré naše telo dostatočne „ukľudnia“. Mimo toho, tieto kyseliny v nich obsiahnuté nám pomáhajú pri problémoch so srdiečkom, predmenštruačným syndrómom, depresii a mnohých iných. Odporúča sa konzumovať voľne žijúce ryby aspoň 2x týždenne.

Čierny čaj
Pitím čierneho čaju sa dokážeme rýchlejšie zotaviť zo stresujúcich situácií. Jedna štúdia porovnávala ľudí, ktorý pili 4 šálky tohto čaju 6 týždňov s ľuďmi, ktorý pili iné nápoje. Tí, ktorí pili tento čaj boli výrazne pokojnejší a mali nižšie hladiny stresových hormónov v tele.

Orechy, semienka
Pistácie, mandle, chia semienka, sezamové a ľanové semeno – títo a mnohí iní „drobcovia“ sú plný zdraviu prospešných tukov a dokážu nás naladiť na tú správnu vlnu😊 Popri ich každodennom jedení dokážu zmierniť zápal v srdcových artériách, predísť vzniku cukrovky a „dať nás do pohody“.
Napríklad také mandle, sú skvelým zdrojom vitamínu E, ktoré naštartuje náš imunitný systém a vitamínov skupiny B, ktoré nás robia rezistentnejšími voči úpadkom do depresie a stresu.

Avokádo
Ďalšia antistresová potravina, ktorá nás dokáže povzbudiť na duši, ale aj znížiť hladinu krvného tlaku. Avokádo obsahuje dostatok draslíka (pol avokáda obsahuje viac draslíka ako celý banán), ktorý tiež významne ovplyvňuje to, či to v nás vrie alebo nie. Preto také guacamole môže byť skvelým tipom ako príjemne začať pondelkové ráno, alebo končiť piatkový večer 😊

Surová zelenina
Psychologický trik? Nemyslím si. Chrumkanie surovej mrkvy alebo žuvanie zeleru uvoľňuje stuhnutie v sánkach, ktoré sa nám nevedomky hromadí počas dňa. Práve sánky sú jedným z najviac prehliadaných častí nášho tela, ktoré zabúdame uvoľňovať a pritom je tam toho napätia habadej. V rámci strečingu a uvoľnenia napätia v tele si popreťahujeme celé telo častokrát od krku po prsty na nohách, no na hlavu akosi zabúdame. Takže, chrumkať – žuvať = radovať sa😊

Buďme ako zebry
Zebry nemajú vredy, píše americký vedec Robert Morris Sapolsky vo svojej knihe, pretože nechajú stres odísť akonáhle zmizne výzva, ktorá ho vyprovokovala. Ak aj lev zaútočí na zebru, a tej sa podarí uniknúť, v momente zebra vypúšťa túto stresovú situáciu zo svojej hlavy a pridá sa do stáda ostatných zebier a kľudne si s nimi ďalej kluše. Nevenujú čas ani energiu obavám do budúcnosti, či ich pri najbližšej príležitosti chytí lev alebo nie.
Väčšina ľudí by sa v rovnakej situácií po takejto životu ohrozujúcej situácií cítila pár hodín otrasne a v šoku. Nehovoriac o tom, že by sme boli celé dni úzkostní a nervózni. „Skoro bolo po mne“, premýšľal by človek. „Ten lev mi mohol utrhnúť ruku, to by naozaj bolelo. Čo ak sa vráti? Čo keď budem nabudúce pomalšia a on ma naozaj zabije? Čo s tým budem robiť?“ Takto vzniká chronický stres. A chronický zápal. A autoimunitné ochorenie.
Zebra žiadne takéto myšlienky nemá. Jej stresová reakcia je vždy akútna a nikdy nie chronická. Keď hrozí nebezpečenstvo, zebra reaguje. Keď nebezpečenstvo nehrozí, zebra je v kľude. Preto, buďme ako zebry 😊

Ďalšie tipy na zmiernenie stresu
Hlboké dýchanie, horúci kúpeľ/sauna, hudba, homeopatia, masáž, meditácia alebo modlitba, príroda, šport

 Časopis Balans 08/22

Keď nám dochádza energia…

Dnešná doba vyžaduje viac našej energie, ako tomu bolo kedysi. Je veľmi ľahké skĺznuť do požadovačných hlbín tejto spoločnosti, kedy jej zo seba odovzdáme viac ako by sme chceli. Ak však priebežne nedopĺňame naše energetické zásoby, únava sa môže stať dokonca i chronickou.

Poznáme azda všetci ten pocit, keď sa ráno nevieme postaviť z postele a i na piate zaklapnutie budíka spíme ďalej. Keď nám v práci trvá celé doobedie kým sa skoncentrujeme a začneme sa plnohodnotne sústrediť na to, čo sa po nás vyžaduje. No väčšinu času i tak čakáme, kým odbije našich 8,5 hodín a môžeme s úľavou odísť domov. Zvládli sme to.
Domov prichádzame s o stupeň vyššou hladinou energie ako sme ráno odchádzali, a tak sa zvalíme na gauč. Vlastne, nie, nemôžeme. S deťmi sa treba učiť. Tiež je fajn, ak máme plnú ľadničku a špajzu. A na to treba ísť do obchodu. Tak fajn. Premôžeme sa. Znova. V tom lepšom prípade nám poobedná šálka kávy dodá energiu aspoň na ten nákup v obchode. No telo si pýta viac, a tak siahneme po inej látke, napr. po cukre. Avšak energie stále nie a nie dôjsť. Premáhame sa, pretože – predsa v domácnosti nejako treba fungovať. V práci nejako treba fungovať. Vo vzťahu nejako treba fungovať.

Jar je v tom nevinne
Mnohí z nás pociťujeme nedostatok energie po zimnom období. To je však často spojené s tým, že zima nás prinúti zahĺbiť sa do seba, a príroda automaticky zníži úroveň našej fyzickej i psychickej aktivity. Podnecuje nás k tomu, aby sme viac oddychovali.
Na jar začína príroda okolo nás rozkvitať, vynárajú sa zvieratká, ktoré sme počas zimných prechádzok nevídali, podniky začínajú vyťahovať svoje terasky a lákať nás na teplučké jarné kapučínka. To celé v nás budí dojem, že sa toho začína navôkol diať viac, na čo sme schopní vôbec reagovať. Máme pocit, že aktivita vonkajšia je v akomsi nepomere s našou aktivitou vnútornou a zdá sa nám, že sme z veľa vecí unavení. Toto je však normálny pocit, ktorí u väčšiny ľudí behom jedného – dvoch týždňov prejde.
Ale čo ak tej energie stále nie a nie pribúdať? Čo ak naša únava trvá týždeň, dva, mesiac, dva, tri …. ? Môžeme ešte stále viniť jar a jej aktívne prebúdzanie vo všetkých formách?
Ak naša únava trvá dlhšie než 6 mesiacov, môžeme hovoriť o chronickom únavovom syndróme. Ktorý s nastolením jari nemá vôbec nič spoločné.

Fenomén tejto doby
Fungovať cez deň v práci, následne s deťmi a rodinou, je pre ľudí trpiacich chronickým únavovým syndrómom nadľudský výkon. Energie je tak žalostne málo, že častokrát nevieme ako sa vôbec udialo to, že sme prežili tento deň. Máme pocit, že nám ju berú snáď všetci okolo nás. Počínajúc ranným budíkom (na ktorého zvuk sme už alergický), deťmi (ktoré sa nás pri raňajkách pýtajú stále pre nás „zbytočné“ otázky typu „ akú si mal noc, oci?“), šéfa (ktorý nám hodí na stôl kopu papierov s tým, že ich treba do konca dňa spracovať) a následne manželkou, (ktorá sa na nás pri vstupe do domu od šťastia hodí a máme pocit, že nám chce svojimi otázkami „vysať“ i to posledné, čo nám z tej energie ostalo).
Takže, pokiaľ sme už dlhodobo veľmi unavení a to natoľko, že nedokážeme cez deň fungovať, pravdepodobne sa nás týka nový fenomén tejto doby – chronický únavový syndróm.

Ako to je s tou dlhodobou únavou?
Chronický únavový syndróm je stav, pri ktorom sú naše energetické zásoby dlhodobo, po dobu minimálne 6 mesiacov, nižšie ako by mali byť. Prejavovať sa to môže skrz bolesti hlavy, stratu alebo výpadky pamäti, bolesti kĺbov, nočné potenie, zväčšené lymfatické uzliny či môžeme badať časté tráviace problémy. A samozrejme, stratu energie.
Mimo týchto sprievodných príznakov môžeme byť napr. veľmi podráždení, tiež sa môžu objaviť depresie a stavy úzkosti, zrazu pociťujeme prehnaný strach a naše nálady sa menia rýchlejšie ako poloha slnka na oblohe.
Jednou z ciest, ako túto situáciu riešiť, je zájsť k obvodnému doktorovi, ktorý nám následne dá urobiť krvný rozbor. Avšak pri laboratórnych vyšetreniach nás môže prekvapiť fakt, že všetky testy sú v poriadku. Teda z hľadiska klasickej medicíny nemáme žiaden problém.

Čo podnieti vznik chronickej únavy?
Chronický únavový syndróm, odborne Myalgická encefalomyelitída, je neurologické ochorenie, ktoré už v roku 1969 zaradila Svetová zdravotnícka organizácia do medzinárodnej klasifikácie chorôb ako neurologické ochorenie. Od roku 1994 sa v tejto klasifikácií objavuje i chronický únavový syndróm.
Doposiaľ nie je úplne jasné, čo konkrétne tento stav spôsobuje. Najnovšie výskumy ukazujú na fakt, že tento stav je úzko spojený s funkciou nadľadviniek, resp. ich vyčerpanosti a komplexnejším zápalom v tele. Tiež existujú viaceré štúdie, ktoré uvádzajú príčiny ako hormonálna nerovnováha, vírusy ako napr. Epstein-Barr, znížená imunitu, deficit určitých makro a mikroživín, premnoženie parazitov, potravinové alergie / intolerancie, veľký stres či depresie. Jeden z dôvodov, prečo je jeho príčina stále nejasná je fakt, že vo väčšine prípadov sú krvné testy v poriadku a častokrát i po odstránení problému, stav chronickej únavy pretrváva i niekoľko rokov. Stav chronickej únavy môžeme teda označiť za multifaktorálny problém, a je podstatné sa naň pozerať z viacerých hľadísk. A to z hľadiska fyzického, duševného ale i spirituálneho.

Ako najefektívnejšie riešiť syndróm chronickej únavy?
Podľa viacerých zdrojov má na chronickú únavu pozitívny vplyv najmä meditácia, homeopatia, akupunktúra, a pochopiteľne i úprava jedálnička.

Úprava jedálnička
Čo sa nášho stravovania týka, tak je veľmi dobre pokiaľ pri tomto probléme zaradíme do svojho jedálnička potraviny bohaté na vitamíny skupiny B, vitamín C, horčík, draslík, L-karnitín (aminokyselina nachádzajúca sa napr. v strukovinách) a S-adenosylmetionin.Vitamíny skupiny B a vitamín C sú nevyhnutné pre podporu nutričného stavu a poskytujú stavebné kamene pre správnu funkciu nášho neuroendokrinného systému. Tieto vitamíny je dôležité konzumovať denne, aby sme navýšili svoj prídel energie.
Z vitamínov skupiny B môžeme konkrétne hovoriť o vitamíne B6 a B12. Vitamín B6 pomáha nášmu imunitnému systému v boji s únavou. Nájdeme ho v banánoch, lieskových orechoch, varenom špenáte alebo cesnaku. Zo živočíšnej ríše sú dobrými zdrojmi divoký losos, tuniak, morčacie alebo hovädzie mäso.
Ďalej je to vitamín B12, ktorý je dôležitý pre správnu methyláciu. Môžeme ho získať zo živočíšnej ríše. Nie je vhodné spoliehať sa na získanie vitamínu B12 z morských rias, pretože tvrdenie, že B12 sa nachádza i v morských riasach je nepresné – jedná sa o analógy, ktoré naše telo nie je schopné identifikovať. Preto nie je dobré, ak sa v tomto prípade spoliehame na konzumáciu spiruliny a pod.
Čo sa týka potravín bohatých na horčík a draslík, je nutné spomenúť, že v dnešnej dobe je prevažná väčšina ľudí deficitná práve na tieto dva minerály. Nie len ľudia trpiaci chronickou únavou. Je to z toho dôvodu, že samotného horčíku je nedostatok už v zemi, respektíve postupným vyčerpávaním pôdy sa jeho obsah v nej dramaticky znížil.
Horčík nám zvýši množstvo energie a pomôže s prípadnými bolesťami svalov. Nájdeme ho v datliach, banáne, malinách, ostružinách, marhuliach, jahňacom mäse, orechoch.
Draslík je zodpovedný mimo iného za správnu rovnováhu vnútorného prostredia v tele a správnu nervovú a svalovú funkciu. Vieme ho získať z fazule, avokáda, rajčín, hríbov, kokosovej vody, tekvicových semienok.

Homeopatia a chronická únava
V rámci homeopatie, je až fascinujúce, keď sa pozrieme bližšie na súvislosť homeopatických liekov z čeľade strukovín, ktoré sa pri tomto probléme odporúčajú konzumovať, a chronického únavového syndrómu. Niektoré strukoviny obsahujú aminokyselinu karnitín, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri odstraňovaní chronickej únavy. Preto i lieky z tejto čeľade sú veľmi vhodné pri nadobúdaní energie a znovuobjavení chuti do života.
Ak sa rozhodnete riešiť či už tento, alebo iný problém prostredníctvom homeopatie, neváhajte ma, kedykoľvek kontaktovať.

Zmaximalizujme svoju energiu i týmito vecami:
1. Zamerajme sa na environmentálne alergény a alergény v potravinách.
2. Kvalita vody je veľmi dôležitá. Zadovážme si preto filtračnú kanvicu a vodu si doma filtrujme. Pokiaľ to nie je možné, kupujme si vodu v sklenených fľašiach a vyhnime sa používaniu vody vo fľašiach plastových.
3. Uprednostňujme potraviny v bio kvalite.
4. Obmedzme používanie kozmetiky a drogérie.
5. Vyraďme aspoň na mesiac zo svojho jedálnička lepok, bielkovinu kasein a cukor, alkohol, orechy a sóju.
6. Jedzme s rozumom a neprejedajme sa.
7. Dajme si do poriadku vzťahové záležitosti s okolím i so samými sebou. Skvelou voľbou pre tento krok je práve homeopatia.
8. Meditujme kedykoľvek a kdekoľvek to ide.

Časopis Balans 04/22

Máte dosť horčíka?

Keď sa pozrieme na rebríček prvkov, ktoré nášmu telu chýbajú najviac, medzi prvými kraľuje horčík. Jeho prísun je stále viac a viac zdôrazňovaný, a nie len výživovými poradcami. Tak v čom tkvie jeho sila a čo práve naopak, spôsobuje jeho nedostatok?

     Ľudské telo potrebuje k svojmu správnemu fungovaniu nie len vitamíny, ale i kovy. Tie sa prirodzene nachádzajú v mineráloch. Kovy pre naše telo rozdeľujeme na „zdravé“, pre naše telo dokonca nevyhnutné a „nezdravé“, tie ktoré vedia vyvolať vážne zdravotné problémy a naše telo môžu i otráviť.
     Je úplne nevyhnutné mať dostatok kovov v tele, inak nastane problém. Pokiaľ „zdravé“ kovy v našom organizme chýbajú, nastupujú na ich miesto kovy škodlivé, a tie následne spôsobia ochorenie. Napr. pri nedostatku horčíku vniká do tkaniva olovo, a v organizme nastávajú chemické reakcie, ktoré so zdravím nemajú vôbec nič spoločné. V tomto článku sa spoločne pozrieme na jeden z najdôležitejších pre zdravie nevyhnutných kovov, a to horčík.

     Horčík je prvok, bez ktorého nemôžeme byť jednoducho zdravý.Ľudské telo ho obsahuje od 20 do 30 gramov, z toho 50 až 70% sa nachádza v kostiach, zbytok je vo svaloch, žľazách s vnútornou sekréciou a niečo nájdeme tiež v krvi.

Prečo si ho tak vážiť?
     Horčík sa podieľa na tak enormnom množstve procesov v našom tele, že jeho nedostatok môžeme spozorovať na všetkých úrovniach nášho tela.
     V prvom rade môžeme hovoriť o jeho vplyve na nervovú sústavu. V dnešnom, hektickom svete, kedy sa cítievame často pod tlakom, je horčík kovom súčasnosti. Utišuje nervový systém, reguluje nervovú a svalovú rovnováhu, vracia vnútornú vyrovnanosť. V tejto súvislosti ho veľmi ocenia ľudia, ktorí sú na duchovnej ceste, keďže uvoľňuje svaly a má sedatívny účinok na organizmus. Keď ho máme dostatok, nie len naše telo, ale i naša myseľ je zrelaxovaná. Jeho nedostatok naopak spôsobuje stavy nepokoja, bolesti hlavy, často môžeme znervóznieť i pri malých nedorozumeniach, bývame najtrpezlivejší a pod.
     Veľmi dôležité je však podávať horčík spolu s vápnikom (pomer Ca : Mg = 2:1), vitamínom E, vitamínom C a vitamínmi skupiny B2 a B6.
     Medzi jeho ďalšie dôležité úlohy patrí aktivovanie enzýmov. Horčík nájdeme, ako je nám známe, v približne 325 rôznych enzymatických reakciách. Najdôležitejšou z nich, je výroba energie v našich bunkách, kde je horčík jeho hlavným aktivátorom. Táto energia, je inak nazývaná aj „čhi“ alebo „životná energia“. Bez horčíka by jednoducho nebol život. V rámci enzymatických procesov ďalej reguluje rast, látkovú premenu a zameriava sa na činnosť buniek.
     Hrá ohromnú úlohu v procese zrážania krvi, pri vzniku estrogénov, v činnosti čriev, žlčníka a močového mechúra a je potrebný pre tvorbu ochranných látok, riadi i hladinu cholesterolu. Mimo toho reguluje činnosť organizmu a vlastne i všetky životné procesy.

Ochorenia z nedostatku horčíka
     Ochorenia z nedostatku horčíka sú „hitom“ tejto doby. Jedná sa o ochorenia, ktoré sú už pár rokov na vzostupe a veľmi úzko súvisia s myslením dnešnej spoločnosti. Je ich naozaj široké spektrum, preto si spomenieme len tie najbežnejšie. Môžeme hovoriť napr. o trase končatín, tetánií, kŕčovitých pohyboch, poruchách orientácie, tendencií k halucináciám, epileptickým kŕčom svalov, cievnych poruchách, depresii, obezite, arterioskleróze, atď.
     Možno za zmienku stojí podtrhnúť vplyv horčíka na ľadvinové kamene a hemoroidy. Horčík všeobecne bráni vzniku ľadvinových kameňov a tiež vzniku hemoroidov. Najčastejšou príčinou vzniku ľadvinových kameňov a hemeroidov je totižto kyselina šťavelová, ktorá spolu s vápnikom tvorí nerozpustné šťavelany. Práve nedostatok horčíku túto tvorbu umožňuje. Jeho dostatok nedovolí vzniku šťavelanov.

Prejavy nedostatku horčíku:
– ranná únava, aj po hodinách spánku
– nespavosť, divoké sny, nočné potenie
– búšenie srdca, arytmia, často spojená s bolesťou v hrudníku
– náhle závrate, strata rovnováhy
– tras viečok, obzvlášť ľavého viečka
– hmla, kmitajúce body pred očami
– padanie vlasov, lámanie nechtov, práchnivenie zubov
– mravčenie v nohách, kŕče
– rýchla únava, časté bolenie hlavy, problémy v koncentrácií
– nedostatočný sexuálny záujem
– citlivosť na zmeny počasia, na zimu a vlhkosť, často až bolesti, napr. zubov, kĺbov, ďasien
– prejavy neznášanlivosti, hlasitosti, agresivity, neurózy (pričom na ukľudnenie postačí napr. denne hrnček kakaa, a pol lyžičky horčíku)

     Ak trpíme jedným alebo dvomi z vyššie uvedeným príznakov, nemusíme chodiť ani k lekárovi na krvné testy, aby sme vedeli, že máme nedostatok horčíka v tele. Obyčajne to môžeme zistiť už kŕčmi v lýtkach pri rannom vstávaní.

Ako znižujeme obsah horčíku v potravinách
     Väčšina nedostatku horčíka je spôsobených jeho samotným nedostatkom v potrave. Postupným vyčerpávaním pôdy a nadmierou draselných solí v hnojivách oslabujeme schopnosť pôdy prijímať horčík. Preto má napr. zelenina veľmi rôzny obsah horčíku, ale vždy je to menej, ako udávajú tabuľky.
     Tiež úpravou jedla strácame veľké množstvo horčíku (varením, konzervovaním, čistením, a pod.). Napr. biely cukor má 200x menej horčíku ako melasa. Konzervovaním strácame 43% horčíku v hrachu, 56% horčíku v zelených fazuľkách, 60% horčíku v kukurici a oškriabaním zemiakov stratíme až 35% horčíku.

Telo musí byť schopné aj horčík prijímať
     K tomu všetkému však nestačí horčík do tela iba dodávať. Organizmus ho musí tiež i prijímať. To záleží na žľazách s vnútornou sekréciou, teda napr. na štítnej žľaze, na príštitných telieskach, na slinivke, atď. Farmaceutické výrobky sťažujú vstrebávanie horčíka, alebo ho dokonca z organizmu vylučujú (napr. laxatíva, analgetiká, diuretiká, antikoncepcia, a pod.). Najväčší nedostatok horčíka však spôsobuje nadmerné užívanie analgetík.
     Narušená funkcia prijímania horčíka môže súvisieť i s tým, že tenké črevo zle vstrebáva látky, že máme zvýšenú funkciu príštitných teliesok kvôli užívaniu utišujúcich prostriedkov, ďalej s chorobami ako skleróza a cukrovka a alkoholizmom.
     Čo sa týka stravovania, tak konzumácia výlučne bieleho pečiva, sladkostí a malého množstva surovej zeleniny tiež neprospievajú nášmu telu pri príjme akejkoľvek látky, vrátane horčíka, samozrejme.
     Aby sme mali kruh dodanie – príjem – vstrebávanie horčíka ucelený, je dôležité spomenúť, že jeho vstrebávanie musí byť plynulé. Takže napr. prebytok bielkovín a vápniku, toto vstrebávanie veľmi zhoršuje.

Koľko horčíka denne potrebujeme?
     Keď sa pozrieme na všeobecné odporúčania príjmu horčíka, platí, že potrebujeme 5mg horčíka na 1kg hmotnosti tela, čo predstavuje polovičnú dávku potreby vápnika (vápnika potrebujeme 10mg na 1kg). Vo všeobecnosti platí, že muži potrebujú denne 350mg horčíku, ženy 300mg, tehotné a kojace ženy 450mg. Samozrejme, tieto údaje sú orientačné a menia sa nie len s vekom, ale i tým, v akom životnom období sa práve nachádzame, čo riešime, v akom prostredí sa pohybujeme, súvisia s našim fyzickým výdajom energie, psychickou záťažou a mnohými inými faktormi.

Kde nájdeme horčík?
Koreniny: cibuľa kuchynská, horčica – semienka, majoránka záhradná, tymian obyčajný
Zelenina: zemiaky, hrášok, kaleráb, karfiol, mrkva, pór, biela reďkvička, sójové bôby, červená cvikla, fazuľa, listová zelenina
Ovocie: broskyne, banány, kakaové bôby (kakao)

Časopis Balans 05/22