Keď sme hladní, najeme sa. To je prirodzené. Ideálne ak siahneme po kvalitných domácich potravinách. Ale čo ak je hladná naša duša? Čo JEJ ponúkneme, aby sme JU nie len zasýtili, ale i zacelili jej strachy a pomohli nájsť stratenú sebadôveru?
Tým, že začneme „kŕmiť“ najskôr naše nehmotné telo, teda našu dušu, sa začnú v tele automaticky spúšťať liečivé procesy. Ich výsledok môžeme reálne vidieť a dokonca i zmerať. Poznáme to azda všetci. Pohádame sa so svokrou alebo šéfom a o pár dní sú na svete bolesti žalúdka. Alebo, pri rozhovore s partnerom o smerovaní nášho vzťahu, niektoré veci radšej zamlčíme, aby vzťah fungoval ďalej. A cez víkend? Môžeme očakávať bolesti hrdla z neúprimného prejavu voči partnerovi i sebe. Zákony psychosomatiky, sú neúprosné, a fungujú za každého počasia. Keď si narobíme vo svojom vnútri šarapatu, môžeme rátať s tým, že sa tento nesúlad adekvátne manifestuje i na našom tele v podobne rôznych bolestí, zápalov, ochorení, a pod. Naša duša nám dá jasne, zreteľne a najmä hmatateľne najavo nesúlad svojho prejavu skrze naše (jej) telo. To je totižto často ovládané už egom.
Nie len naše telo potrebuje kvalitné potraviny na to, aby fungovalo správne, ale i naše vnútro pachtí po zdravom stravovaní. Na to, aby sme s ľahkosťou a kľudom zaspávali, aby nám nelietal tlak do nadmorských výšin, aby sme v každom chrípkovom období neužívali antibiotiká a aby sme boli počas dňa „tak nejak fajn“ naladení, sa potrebujeme vyživovať i duchovne. Áno, duchovne. A jedným zo spôsobov, ako dodať našej duši plnohodnotnú výživu, ako ju očistiť i v jej fyzických prejavoch na tele, je meditácia.
Posadíme sa do lotosového sedu alebo si ľahneme na podložku. Zavrieme oči…
Najskôr si poďme objasniť čo vlastne meditácia znamená. Wikipédia meditáciu definuje ako „činnosť, ktorej zmyslom je uvedenie psychiky človeka do stavu väčšieho alebo hlbšieho sústredenia sa, pasívnej a tichej bystrosti, je to obracanie vnímania dovnútra.“
Meditáciu teda chápeme ako proces stanovenia zámeru, ktorý má zmysel, a potom jednoducho venujeme pozornosť čomukoľvek, čo znamená zostať zameraný psychicky. Zámerom môže byť mantra, náš dych alebo nejaký iný bod koncentrácie, ako napríklad liečenie nášho tela či mier pre celú planétu. I Deepak Chopra popisuje vo svojich knihách meditáciu ako zámer – je to plán, program, zameranie.
Ľudia meditujú z rôznych dôvodov. Sú ľudia, ktorí meditujú na to, aby sa priamo napojili na duchovný svet. No praktikujúci nemusí mať zrovna toto spojenie ako svoj cieľ. Niektorí v nej hľadajú pokoj a ticho, ktoré im počas dňa chýba. Iní si v nej našli zaľúbenie, pretože pocítili jej prospešné účinky na zdravie svojho organizmu. No v každom jednom prípade, sa prostredníctvom meditácie ozdravujeme nie len vnútorne, ale i zvonka.
Všetky majú jedno spoločné
Existuje viacero druhov meditácií, no všetky sa zhodnú na jednom. Kľúčovým mechanizmom meditácie je jednoducho byť určitú dobu v prítomnosti.
Transcendentálná meditácia, je forma indickej meditácie, ktorá bola prispôsobená západnému mysleniu. Beatles sa jej venovali v roku 1968. Ide o jednoduchú techniku, ktorá vyžaduje, aby sme dvakrát denne sedeli po dobu 20min. v pohodlnej polohe so zavretými očami a tíško opakovali rovnaké slovo. Tomuto slovu hovoríme mantra. Výučba a prax transcendentálnej meditácie boli štandardizované a mnohé vedecké štúdie podali presvedčivé dôkazy o jej fyzickom prínose. Môžeme ňou znížiť vysoký krvný tlaku, zvrátiť autoimunitné ochorenia a tiež má dosah na široký rozsah účinkov spomaľujúcich starnutie.
Ďalšou formou meditácie, ktorá získava na popularite, je „všímavosť“. Zaviedol ju psychológ a výskumník Jon Kabat-Zinn. Táto jednoduchá metóda je založená na východnej technike známej z budhistickej tradície ako „vipassana“. Tu jednoducho sústredíme svoju pozornosť na dýchanie posediačky alebo vľahu s otvorenými či zatvorenými očami. Keď vedome dýchame týmto spôsobom, vstúpime do konverzácie tela a mysle bez posudzovania alebo mienenia, pričom naše telo prirodzene reguluje dýchanie, zatiaľ čo dochádza k zjednoteniu všetkých jeho systémov. Štúdie ukázali, že všímavá meditácie môže dramaticky zmierniť bolesť a zlepšiť náladu u ľudí, ktorí trpia chronickou bolesťou. Je to kvôli tomu, že im umožňuje existovať v prítomnom okamihu a nie v neustálom strachu, že ich ich bolesť zabíja. S týmto odlišným vedomím môžu potom vykonávať každodenné činnosti navzdory svojmu nepohodliu.
Ďalší jednoduchý spôsob ako vyskúšať výhod meditácie je posluch relaxačnej hudby. Niektoré nahrávky obsahujú tiež riadené predstavy, ktoré nám pomôžu premietnuť svoje vedomie do našej psychosomatickej siete skrze naprogramované afirmácie alebo pozitívne prehlásenia o zdraví, prosperite, vzťahoch, atď. Niektoré nahrávky používajú východné výrazy alebo nástroje, zatiaľ čo iné majú obyčajné názvy ako „Výlet na pláž“ alebo „Prechádzka lesom“. Keď počúvame túto hudbu a slová, rytmus nášho dýchania sa mení. Je hlbší, pomalší a navodzuje hlbší pocit relaxácie. Je zaujímavé, že tieto zmeny nie sú iba krátkodobé. Moje skúsenosti ukazujú, že tento druh relaxácie môže povzbudiť organizmus k základnej regenerácií štýlu dýchania, a i keď nepočúvam relaxačnú hudbu, môj dych je viac uvoľnený.
Znižovanie stresu
Podľa viacerých zdrojov je najviac uprednostňovaným spôsobom na zmiernenie stresu meditácia. Umožňuje nám, a to i bez vedomej vnímavosti, uvoľniť emócie, ktoré uviazli v režimoch, ktoré rozvrátili tok biochemických látok zdravého tela a mysle.
V knihe Herberta Bensona, Relaxation Response (Relaxačná odozva), pripisuje autor meditácií silu zmeniť nervovú sústavu od sympatických po parasympatické dráhy. Existujú tzv. ochorenia súvisiace so stresom z informačného preťaženia. Je to stav, kedy je sieť mysle a tela tak preťažená nespracovanými zmyslovými vnemami v podobe potlačených tráum alebo nestrávených emócií, až sa zablokuje a nemôže voľne fungovať. Niekedy dokonca pôsobí i proti sebe, je teda v nesúlade so sebou. Keď stres zabráni molekulám emócií, aby voľne prúdili podľa ich potreby, naše autonómne procesy, ako je dýchanie, krvný tok, imunita, trávenie a vylučovanie, natoľko skolabujú až sa naruší prirodzená liečivá reakcia nášho organizmu. Praktizovanie meditácie má za následok to, že dlho pochovávané myšlienky a pocity vyplávajú na povrch, čím sa naše molekuly emócií opäť rozprúdia a začnú uzdravovať.
Zdravý život = zdravé emócie
Prietok krvi v našom organizme je presne regulovaný emocionálnymi peptidmi, ktoré signalizujú receptorom na stenách krvných ciev, aby sa zúžili alebo rozšírili. Týmto spôsobom ovplyvňujú množstvo a rýchlosť krvi prúdiacej cievami. Napríklad ľudia zblednú ako stena keď počujú šokujúcu správu alebo sčervenajú keď sa nahnevajú. To všetko je súčasťou dokonalej citlivosti nášho vnútorného systému. Pokiaľ sú naše emócie blokované kvôli popreniu, potlačeniu alebo traumám, potom sa prietok krvi môže chronicky znížiť, a tak pripraví orgány v tele o životne dôležitú výživu. Následne môžeme byť zmätení a menej ostražití, naše vedomie je obmedzené a tým aj naša schopnosť zasiahnuť do rozhovorov tela a mysle. Tiež to má zásadný vplyv na naše rozhodnutia, ktoré tak veľmi menia našu fyziológiu a správanie. V dôsledku toho sa môžeme zaseknúť, sme neschopní reagovať na svet okolo seba a opakujeme staré modely správania.
Tým, že sa naučíme preniesť vedomie k minulým skúsenostiam a upravíme spomienky uložené v samotných receptoroch našich buniek, sa môžeme oslobodiť od týchto blokov, od týchto „zaseknutí“. No v prípade, že blokáda trvá príliš dlho, budeme možno potrebovať pomoc pri dosahovaní tohto povedomia. Práve meditácia nás naučí reagovať na to, čo sa deje práve teraz a to je z veľkej časti práve to, o čom vedomie v podstate je.
V zhone súčasného života máme všetci tendenciu sa až príliš často hnať za vecami, beháme sem a tam, neustále sa ponáhľame a nedokážeme si urobiť dostatočne dlhú prestávku na to, aby sme videli účinky nášho konania na beh nášho života. Meditácia poskytuje príležitosť zastaviť sa a počkať na nejakú spätnú väzbu predtým, než opäť vyrazíme dopredu neznámym smerom.
Časopis Balans 03/22
